16. októbra: Rozhodnutia čo otriasli svetom a ovplyvnili dejiny

V rôznych epochách sa práve v tento deň odohrali udalosti, ktoré formovali národy, menili spoločnosti a ovplyvnili budúcnosť celých kontinentov. Od stredovekých korunovácií až po moderné revolúcie, každé storočie pridalo k tomuto dňu svoj jedinečný príbeh. Pozrime sa na kľúčové historické udalosti, ktoré sa odohrali práve v tento deň.

1793: Mária Antoinetta, Manželka Ľudovíta Xvi. Bola Počas Francúzskej Revolúcie Sťatá

Dňa 16. októbra 1793 bola na Námestí Revolúcie (Place de la Révolution, dnešné Place de la Concorde) v Paríži sťatá Mária Antoinetta, francúzska kráľovná a manželka Ľudovíta XVI. Jej poprava gilotínou predstavovala jeden z vrcholov radikalizácie Veľkej francúzskej revolúcie a éry Teroru, ktorá nasledovala po páde monarchie. Mária Antoinetta, narodená ako arcivojvodkyňa Maria Antónia Habsbursko-Lotrinská v roku 1755 vo Viedni, bola dcéra cisárovnej Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Ako pätnásťročná sa vydala za dauphina Ľudovíta, budúceho kráľa Ľudovíta XVI., s ktorým bola korunovaná za francúzsku kráľovnú v roku 1774. Jej rakúsky pôvod, extravagantný životný štýl a údajné plytvanie štátnymi prostriedkami, ktoré jej vyniesli prezývku "Madame Déficit", ju urobili extrémne nepopulárnou medzi francúzskym ľudom, čo prispelo k prehĺbeniu revolučného cítenia. Po zvrhnutí monarchie v auguste 1792 bola spolu s kráľom a ich deťmi uväznená v Templi a neskôr, po poprave Ľudovíta XVI. v januári 1793, premiestnená do väzenia Conciergerie. Obvinená z velezrady, incestu a sprisahania proti republike, bola postavená pred Revolučný tribunál, ktorý ju odsúdil na smrť. Jej poprava symbolicky uzavrela kapitolu francúzskeho absolutizmu a definitívne potvrdila víťazstvo republikánskych ideálov, aj keď za cenu tisícov životov počas následného Teroru.

Zdroj: Wikipedia

1940: Druhá Svetová Vojna: Bolo Založené Varšavské Geto

16. októbra 1940 bolo nacistickými okupačnými silami oficiálne založené Varšavské geto, jedno z najväčších židovských get v celej Európe počas druhej svetovej vojny. Toto geto, vytvorené na severe poľského hlavného mesta Varšava po nemeckej invázii do Poľska v septembri 1939, bolo kľúčovou súčasťou nacistickej politiky segregácie a prenasledovania Židov pred ich masovým vyvražďovaním v rámci "Konečného riešenia židovskej otázky". Nariadenie o jeho vzniku podpísal nemecký generálny guvernér Hans Frank. Do konca roka 1940 bolo viac ako 400 000 židovských obyvateľov Varšavy a okolia, ktorí tvorili približne 30 % populácie mesta, násilne natlačených do oblasti s rozlohou len 3,4 štvorcových kilometrov. Geto bolo ohradené vysokým múrom a strážené, pričom podmienky vo vnútri boli extrémne kruté. Nedostatok jedla, preľudnenie, zlé hygienické podmienky a epidémie, najmä týfusu, viedli k masívnej úmrtnosti. Od leta 1942 začali nacisti s hromadnými deportáciami obyvateľov geta na východ, do vyhladzovacích táborov, predovšetkým do Treblinky, kde boli systematicky zabíjaní. Tento akt bol priamym predchodcom Varšavského povstania v gete v apríli 1943, ktoré bolo brutálne potlačené nemeckou armádou pod vedením SS generála Jürgena Stroopa.

Zdroj: Wikipedia

1946: Desať Vojnových Zločincov

Dňa 16. októbra 1946 sa vo väznici v Norimbergu uskutočnili popravy desiatich popredných nacistických vojnových zločincov, odsúdených Medzinárodným vojenským tribunálom v rámci Norimberských procesov. Tieto procesy, ktoré prebiehali od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946, predstavovali prelomový moment v histórii medzinárodného práva a spravodlivosti, keďže po prvýkrát boli vysokí predstavitelia štátu súdení za zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Medzi desiatimi popravenými obesením boli významné osobnosti nacistického režimu ako Joachim von Ribbentrop (minister zahraničných vecí), Wilhelm Keitel (náčelník Vrchného veliteľstva Wehrmachtu), Ernst Kaltenbrunner (hlava Ríšskeho bezpečnostného úradu), Alfred Rosenberg (ideológ NSDAP), Hans Frank (generálny guvernér okupovaného Poľska), Wilhelm Frick (minister vnútra), Julius Streicher (propagandista antisemitizmu), Fritz Sauckel (organizátor nútených prác) a Alfred Jodl (náčelník operačného štábu Wehrmachtu). Hermann Göring, ktorý bol tiež odsúdený na smrť, spáchal samovraždu noc pred popravou prehltnutím kyanidovej kapsuly. Norimberské procesy jasne stanovili princíp individuálnej zodpovednosti za medzinárodné zločiny, bez ohľadu na postavenie či príslušnosť k vláde, a stali sa základom pre moderné medzinárodné trestné právo a vznik súdov ako Medzinárodný trestný súd.

Zdroj: Wikipedia

1962: Kubánska Raketová Kríza

Kubánska raketová kríza z októbra 1962, ktorá dosiahla svoj vrchol práve v polovici mesiaca, predstavovala najnebezpečnejší moment studenej vojny, keď sa svet ocitol na pokraji jadrovej vojny. Kríza vypukla po tom, čo americké špionážne lietadlá U-2 objavili 14. októbra 1962, že Sovietsky zväz tajne rozmiestnil na Kube, len 145 kilometrov od pobrežia Floridy, útočné jadrové balistické rakety stredného doletu. Reakciou na túto hrozbu bolo naliehavé zasadnutie amerického ExComm (Výkonný výbor Národnej bezpečnostnej rady), ktorý radil prezidentovi Johnovi F. Kennedymu. Kennedy 22. októbra 1962 oznámil námornú blokádu Kuby, ktorú nazval "karanténou", aby zabránil ďalším dodávkam sovietskych zbraní. Sovietsky vodca Nikita Chruščov argumentoval, že umiestnenie rakiet na Kubu je odvetou za americké jadrové rakety Jupiter v Turecku a Taliansku, pričom trval na tom, že Moskva má právo brániť svojho spojenca. Intenzívne rokovania a napätie pretrvávali trinásť dní, pričom svet so zatajeným dychom sledoval diplomatickú prestrelku. Nakoniec, 28. októbra, bola dosiahnutá dohoda: Sovietsky zväz súhlasil s odstránením rakiet z Kuby výmenou za verejný prísľub USA neinvazovať Kubu a tajný sľub stiahnuť americké rakety z Turecka. Kríza viedla k zriadeniu horúcej linky medzi Moskvou a Washingtonom pre priamu komunikáciu s cieľom predchádzať budúcim nedorozumeniam, pričom poukázala na krehkosť globálneho mieru v ére jadrových zbraní.

Zdroj: Wikipedia

1978: v Poradí Už 264. Pápež

V roku 1978, presne 16. októbra, bol zvolený 264. rímsky pápež, ktorým sa stal krakovský arcibiskup Karol Wojtyła. Jeho voľba znamenala prelom v histórii Katolíckej cirkvi, keďže bol prvým netalianskym pápežom po 455 rokoch, konkrétne od Hadriána VI. v roku 1523. Konkláve, ktoré ho zvolilo, sa konalo len krátko po nečakanom úmrtí jeho predchodcu, pápeža Jána Pavla I. (Albino Luciani), ktorý vládol iba 33 dní od svojej voľby 26. augusta 1978. Ján Pavol I., ktorý predtým pôsobil ako patriarcha Benátok, bol zase nástupcom Pavla VI. (Giovanni Battista Montini), zosnulého 6. augusta 1978, čo znamenalo extrémne turbulentný rok pre Apoštolský stolec s tromi pápežmi v priebehu niekoľkých mesiacov. Wojtyłova voľba na pápeža Jána Pavla II. vyvolala vlnu nadšenia v jeho rodnom Poľsku, ktoré vtedy žilo pod komunistickou nadvládou, a výrazne prispela k pádu komunistických režimov v strednej a východnej Európe v nasledujúcich rokoch. Jeho pontifikát, ktorý trval 26 rokov, patril medzi najdlhšie a najvplyvnejšie v dejinách cirkvi, formujúc katolícku náuku a spoločenské dianie na prelome tisícročí.

Zdroj: Wikipedia