17. októbra: Géniovia, justícia a humanita, čo menili dejiny

Deň 17. októbra sa v priebehu histórie zapísal ako dátum významných udalostí, ktoré ovplyvnili chod svetových dejín. Od politických rozhodnutí cez vedecké objavy až po kultúrne míľniky - tento dátum je svedkom dôležitých momentov ľudstva.

V rôznych epochách sa práve v tento deň odohrali udalosti, ktoré formovali národy, menili spoločnosti a ovplyvnili budúcnosť celých kontinentov. Od stredovekých korunovácií až po moderné revolúcie, každé storočie pridalo k tomuto dňu svoj jedinečný príbeh. Pozrime sa na kľúčové historické udalosti, ktoré sa odohrali práve v tento deň.

1604: Nemecký Astronóm Johannes Kepler Pozoroval Nezvyčajne Jasnú Hviezdu

Nemecký astronóm Johannes Kepler pozoroval nezvyčajne jasnú hviezdu

Sedemnásteho októbra roku 1604 nemecký astronóm Johannes Kepler, v tom čase cisársky matematik na dvore Rudolfa II. v Prahe, uskutočnil významné pozorovanie mimoriadne jasnej hviezdy na oblohe. Tento nebeský úkaz, dnes známy ako Keplerova supernova (SN 1604), sa objavil v súhvezdí Hadonos a bol pre Keplera predmetom intenzívneho štúdia. Kepler, už uznávaný ako objaviteľ troch základných zákonov pohybu nebeských telies, starostlivo zaznamenal polohu a zmeny jasnosti tejto "novej hviezdy". Jeho pozorovania významne prispeli k vyvráteniu aristotelovskej predstavy o nemennosti nebeskej sféry, ktorá dominovala stredovekej vede. SN 1604 bola poslednou supernovou v Mliečnej dráhe, ktorú bolo možné pozorovať voľným okom, a jej štúdium Keplerom vyvrcholilo v jeho diele "De Stella Nova in Pede Serpentarii" z roku 1606. Táto udalosť, ktorá nastala len 32 rokov po Tychovej supernove z roku 1572, urýchlila prechod k modernému chápania vesmíru a podnietila vedeckú revolúciu v astronómii. Dnes slúžia zvyšky Keplerovej supernovy ako dôležitý referenčný bod pre výskum astrofyziky a dynamiky hviezdneho vývoja.

Zdroj: Wikipedia

1896: Premiéra Jednej Z Najslávnejších Divadelných Hier od Antona Pavloviča

Premiéra jednej z najslávnejších divadelných hier od Antona Pavloviča

Dňa sedemnásteho októbra 1896 sa v slávnom Alexandrínskom divadle v Petrohrade konala premiéra hry "Čajka" od Antona Pavloviča Čechova, ktorá sa neskôr stala jedným z pilierov svetového dramatického umenia. Anton Pavlovič Čechov, ruský lekár, spisovateľ a dramatik, bol už v tej dobe uznávaným prozaikom, no jeho dramatická tvorba bola pre mnohých nová a nepochopená. Premiéra "Čajky" bola však katastrofálna, spôsobená nevhodnými hereckými výkonmi a neschopnosťou publika porozumieť autorovým inovatívnym zámerom. Diváci, zvyknutí na tradičné melodrámy, nereagovali na subtílne psychologické drámy a zdanlivo bezvýznamné dialógy, ktoré Čechov priniesol na scénu. Zdrvený neúspechom sa Čechov dokonca zaprisahal, že už nikdy nebude písať pre divadlo. K šťastiu pre svetovú dramaturgiu sa v roku 1898 ujali "Čajky" Konstantin Stanislavskij a Vladimír Nemirovič-Dančenko, ktorí ju úspešne uviedli v Moskovskom umeleckom akademickom divadle (MCHAT). Ich interpretácia priniesla Čechovovi uznanie, ktoré si zaslúžil, a MCHAT si "Čajku" adoptoval ako svoj symbol, ktorý dodnes zdobí jeho oponu, čím hra definitívne potvrdila svoje miesto v histórii divadla ako majstrovské dielo realizmu.

Zdroj: Wikipedia

1931: Al Capone Bol Usvedčený Z Krátenia Daní

Al Capone bol usvedčený z krátenia daní

Dňa sedemnásteho októbra 1931 bol jeden z najznámejších amerických gangsterov, Alphonse Gabriel Capone, všeobecne známy ako Al Capone alebo "Scarface", usvedčený z krátenia daní. Capone, talianskeho pôvodu, vybudoval v Chicagu rozsiahle kriminálne impérium založené na nelegálnom obchode s alkoholom, hazardných hrách a prostitúcii počas éry prohibície v Spojených štátoch (1920-1933). Napriek jeho notoricky známej násilnej povahe a zapleteniu do mnohých vrážd, vrátane masakry na svätého Valentína v roku 1929, bolo pre federálne orgány extrémne ťažké usvedčiť ho z týchto zločinov kvôli zastrašovaniu svedkov a manipulácii s políciou. Vláda prezidenta Herberta Hoovera preto zmenila taktiku a poverila špeciálneho agenta Franka Wilsona a prokurátora Georgea E. Q. Johnsona, aby sa zamerali na finančné podvody. Po intenzívnom vyšetrovaní bol Capone uznaný vinným z piatich bodov obžaloby týkajúcich sa krátenia daní a porušenia Volsteadovho zákona. Bol odsúdený na prekvapivých jedenásť rokov vo väzení, čo bol v tom čase najvyšší trest za takéto trestné činy, a navyše mu bola uložená pokuta 50 000 dolárov, čím sa jeho panovanie definitívne skončilo.

Zdroj: Wikipedia

1933: Albert Einstein Ušiel Z Nacistického Nemecka do Spojených Štátov

Albert Einstein ušiel z nacistického Nemecka do Spojených štátov

Sedemnásteho októbra 1933 dorazil Albert Einstein, švajčiarsko-americký teoretický fyzik nemecko-židovského pôvodu a nositeľ Nobelovej ceny, do Spojených štátov amerických, aby unikol pred stupňujúcim sa nacistickým režimom v Nemecku. Einstein, považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia vďaka svojej teórii relativity a zásadným prínosom k rozvoju kvantovej mechaniky a kozmológie, bol otvoreným pacifistom a kritikom nacistickej ideológie. Jeho židovský pôvod a politické názory ho urobili terčom pre prenasledovanie, ktoré sa začalo po nástupe Adolfa Hitlera k moci v januári 1933. Už v decembri 1932 opustil Nemecko na prednáškové turné, pričom už vtedy tušil, že sa tam už nevráti, a v marci 1933 sa zriekol nemeckého občianstva. Po krátkom pobyte v Belgicku a Anglicku prijal trvalú pozíciu na prestížnom Institute for Advanced Study v Princetone, New Jersey, kde strávil zvyšok svojho života. Jeho príchod do USA predstavoval obrovský odliv mozgov pre Nemecko a zároveň mimoriadny prínos pre americkú vedu a kultúru, hoci jeho teoretické práce hrali iba nepodstatnú úlohu pri stavbe jadrovej bomby.

Zdroj: Wikipedia

1979: Matka Tereza Získala Nobelovu Cenu za Mier

Matka Tereza získala Nobelovu cenu za mier

Dňa sedemnásteho októbra 1979 bolo oznámené, že Matka Tereza, rádová sestra albánskeho pôvodu a zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky, získala Nobelovu cenu za mier za svoju celoživotnú prácu pre "najchudobnejších z chudobných". Agnes Gonxha Bojaxhiu, ako znelo jej rodné meno, zasvätila svoj život starostlivosti o chorých, umierajúcich a opustených v slumoch Kalkaty v Indii, kde v roku 1950 založila svoj rád. Jej neúnavná služba a súcit prekročili hranice a jej Kongregácia rozšírila svoju pôsobnosť do desiatok krajín po celom svete, čím inšpirovala milióny ľudí k dobrovoľníctvu a charitatívnej činnosti. Správa o udelení Nobelovej ceny vyvolala globálne uznanie a zvýšila povedomie o sociálnych problémoch chudoby a núdze. Pri preberaní ceny v Osle 10. decembra 1979 Matka Tereza symbolicky požiadala, aby peniaze určené na tradičný banket boli venované chudobným, a vo svojom príhovore zdôraznila dôležitosť mieru prostredníctvom lásky a starostlivosti o najslabších členov spoločnosti. Jej odkaz žije ďalej, a Katolíckou cirkvou je od septembra 2016 uctievaná ako svätá Terézia z Kalkaty, napriek kritike, ktorá sa objavila ohľadom manažmentu jej financií a kvality zdravotnej starostlivosti v niektorých jej zariadeniach.

Zdroj: Wikipedia