Vedeli ste, že rádioaktivitu objavil vedec omylom — vďaka zamračenému počasiu?

# Vedeli ste, že rádioaktivitu objavil vedec omylom — vďaka zamračenému počasiu?

Henri Becquerel pôvodne skúmal fosforescenciu — jav, pri ktorom niektoré materiály po vystavení slnečnému svetlu žiaria. V roku 1896 plánoval experiment s uránovými soľami a fotografickými doskami. Soľ mal nechať na slnku, aby zažiarila, a potom sledovať, či jej žiarenie zanechá stopu na doske.

Počasie mu však plány prekazilo. Obloha nad Parížom zostala zamračená, a tak Becquerel uránové vzorky spolu s fotografickými doskami jednoducho odložil do zásuvky. O niekoľko dní ich vytiahol — a dosky boli exponované. Uranová soľ zanechala na nich jasný otlačok, hoci nebola vystavená žiadnemu slnečnému svetlu. Žiarenie teda nevznikalo fosforescenciou. Vychádzalo priamo z uránu, samo od seba.

Becquerel tak 1. marca 1896 popísal princíp rádioaktívneho rozpadu — javu, ktorý zásadne zmenil fyziku aj chémiu 20. storočia. Za tento objav získal v roku 1903 Nobelovu cenu za fyziku, o ktorú sa podelil s manželmi Curieovými. Marie a Pierre Curie na jeho práci priamo nadviazali a posunuli výskum rádioaktivity ešte ďalej.

Irónia je zjavná: jedno z najvýznamnejších vedeckých odhalení modernej doby sa udialo nie vďaka precíznemu experimentu, ale preto, že vedec niekoľko dní nemal dosť slnka a nechal vzorky zabudnuté v šuplíku.