# Prvý marec: deň, ktorý dal vede poriadok aj chaos
Málokedy sa stane, že jeden kalendárny dátum spojí dva tak zásadné objavy — jednu, ktorá usporiadala hmotu do prehľadnej tabuľky, a druhú, ktorá ukázala, že atómy sa môžu rozpadať samy od seba.
Mendelejev dokončil periodickú tabuľku (1869)
Ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev 1. marca 1869 dokončil prvú verziu periodickej tabuľky prvkov. Nešlo len o katalóg známych látok. Mendelejev z periodického zákona odvodil, že niektoré vtedy uznávané vlastnosti prvkov — napríklad valenčné číslo a atómová hmotnosť uránu — sú nesprávne, a opravil ich. Navyše predpovedal existenciu troch dovtedy neobjavených prvkov. Čas mu dal za pravdu. Po jeho smrti bol po ňom pomenovaný aj syntetický prvok.
Becquerel objavil rádioaktívny rozpad (1896)
O dvadsaťsedem rokov neskôr, 1. marca 1896, francúzsky experimentálny fyzik Henri Becquerel zistil, že uránové soli dokážu exponovať fotografické dosky aj bez vonkajšieho svetla. Objavil tak princíp rádioaktívneho rozpadu — jav, o ktorom dovtedy nikto netušil. Za tento objav získal v roku 1903 Nobelovu cenu za fyziku spoločne s Mariou a Pierrom Curie.
Dva objavy, jeden príbeh
Spojitosť medzi oboma udalosťami nie je náhodná. Mendelejev zaradil urán do svojej tabuľky a upravil jeho vlastnosti. Becquerel o generáciu neskôr práve na uráne ukázal, že atóm nie je nemenný stavebný kameň, ale dynamický systém schopný samovoľne vyžarovať energiu. Periodická tabuľka dala prvkom adresu — rádioaktivita ukázala, že niektoré z nich sa na tej adrese dlho nezdržia.