# 2. marca: Deň, keď sa v Pittsburghu zrodil budúci košický gigant
Druhý marcový deň ponúka mix udalostí z troch kontinentov. Viaceré z nich majú prekvapivo konkrétne väzby k slovenskej histórii.
Oceliarska stopa z Pittsburghu až do Košíc
1901 — Finančník J. P. Morgan založil U.S. Steel, prvú korporáciu na svete s hodnotou presahujúcou miliardu dolárov a kedysi najväčšieho výrobcu ocele. Pre Slovensko nie je táto firma cudzím pojmom. U.S. Steel prevádzkuje v Košiciach jeden z najväčších hutníckych podnikov v strednej Európe — závod, ktorý formuje ekonomiku celého východného Slovenska a zamestnáva tisíce ľudí. Príbeh, ktorý sa začal 2. marca 1901 v Pittsburghu, sa o storočie neskôr vpísal aj do slovenských dejín.
Revolúcia, ktorá inšpirovala aj štúrovcov
1776 — Americkí vlastenci z Georgie a Južnej Karolíny sa pokúsili vzdorovať britským silám — jeden z mnohých stretov americkej revolúcie. Myšlienky, ktoré z nej vzišli — právo národa na sebaurčenie, rovnosť občanov — prenikli cez Atlantik do Európy. O niekoľko desaťročí rezonovali aj medzi slovenskými národovcami v Uhorsku, keď formulovali vlastné požiadavky na národné práva.
Telegraf bez drôtov nad strechami Francúzska
1791 — Francúzsky vynálezca Claude Chappe so svojimi bratmi prvýkrát predviedol semaforový telegraf — systém prenosu správ na diaľku pomocou pohyblivých ramien na vežiach. Habsburská monarchia, ktorej súčasťou bolo aj Slovensko, neskôr budovala vlastnú optickú telegrafnú sieť. Chappov vynález bol predchodcom komunikačných technológií, ktoré zmenili správu ríše aj život v jej provinciách.
Ruský básnik, ktorého obdivovali panslávi
1800 — Narodil sa Jevgenij Baratynskij, ruský básnik, ktorého si cenil sám Puškin ako najlepšieho ruského elegického básnika. V období slovenského národného obrodenia predstavovali ruskí literáti pre časť slovenskej inteligencie vzor — panslovanské sympatie smerovali pohľady štúrovcov aj bernolákovcov na východ a ruská literatúra patrila k ich inšpiračným zdrojom.
Lekár, ktorý objavil žltú škvrnu
1830 — Zomrel nemecký anatóm Samuel Thomas von Sömmerring, objaviteľ makuly v ľudskom oku a jeden z najvýznamnejších nemeckých anatómov svojej doby. Jeho práce o mozgu, nervovom systéme a zmyslových orgánoch ovplyvnili lekárske vzdelávanie na univerzitách v celom nemecky hovoriacom priestore — vrátane Viedne a Prahy, kde študovali generácie slovenských lekárov.
Na druhom konci sveta
1865 — Na Novom Zélande zabili hauhouovskí militanti nemeckého protestantského misionára Carla Sylvia Völknera v Ōpōtiki — udalosť známa ako Völknerov incident, jeden z medzníkov novozélandských vojen. Hoci priama slovenská väzba tu chýba, evanjelická tradícia, z ktorej Völkner vyšiel, mala na Slovensku hlboké korene — lutheránska cirkev patrila k pilierom slovenskej vzdelanosti a národného života.
Druhý marec ukazuje, ako sa svetové udalosti — od založenia oceliarskeho kolosu po vynález telegrafu — postupne prepísali aj do slovenského príbehu. Niekedy priamo, niekedy s odstupom generácií.