# Semafór: keď signály nesú správy
Slovo semafór vďačí za svoj vznik udalosti, ktorá sa odohrala práve 2. marca 1791, keď francúzsky vynálezca Claude Chappe so svojimi bratmi prvýkrát predviedli systém optického telegrafu — zariadenia schopného prenášať správy na veľké vzdialenosti pomocou pohyblivých ramien umiestnených na vežiach.
Pôvod slova je grécky. Skladá sa z dvoch častí: sêma (σῆμα), čo znamená „znak" alebo „signál", a phorós (φορός), odvodené od slovesa phérein — „niesť". Doslova teda semafór znamená „nosič znakov". Termín však nepoužil sám Chappe — ten svoj vynález nazýval tachygraphe (rýchlopisec). Pomenovanie sémaphore zaviedli až neskôr iní francúzski autori, keď sa systém rozšíril po celom Francúzsku v podobe siete veží, z ktorých každá musela byť v dohľade susednej.
Vývoj slova kopíroval technologický pokrok. V prvej polovici 19. storočia semafór označoval výhradne optický telegraf s mechanickými ramenami. S príchodom železníc si slovo osvojili železničiari — semafór sa stal návestidlom, ktoré signalizovalo strojvodcovi, či je trať voľná. Princíp zostal rovnaký: vizuálny signál čitateľný na diaľku.
Dnešné použitie pozná každý účastník cestnej premávky. Semafór je svetelné signalizačné zariadenie na križovatkách — červená, oranžová, zelená. Z mechanických ramien sa stali farebné svetlá, no podstata slova prežila: stále ide o zariadenie, ktoré „nesie znak". V programovaní zasa semafór označuje synchronizačný mechanizmus, ktorý riadi prístup viacerých procesov k zdieľanému zdroju — opäť signál, ktorý hovorí „stoj" alebo „pokračuj".
Jazykový fakt: Slovenčina prevzala slovo cez francúzštinu a nemčinu, no jeho grécke korene zdieľa s celým radom príbuzných výrazov. Sêma nájdeme v slovách ako sémantika (náuka o význame znakov) či semiológia (veda o znakových systémoch). Chappe možno netušil, že jeho veže s drevenými ramenami dajú meno zariadeniu, na ktoré dnes nadávajú vodiči v kolónach — no etymológia je neúprosná. Semafór nesie znaky už vyše dvesto rokov.