4. marca v dejinách: Prvá žena vo vláde USA, komandá v Nórsku a temné kapitoly holokaustu

# 4. marca v dejinách: Prvá žena vo vláde USA, komandá v Nórsku a temné kapitoly holokaustu

Štvrtý marec je dňom, ktorý v dejinách zanechal stopy na viacerých kontinentoch — od austrálskej vzbury írskych trestancov cez prelomové menovanie v americkej politike až po vojnové operácie a jednu z najtemnejších epizód holokaustu. Prinášame prehľad udalostí, ktoré si tento deň zaslúži pripomenúť.

1804: Írski trestanci povstali v Austrálii

Oheň vzdoru, ktorý v roku 1798 zachvátil Írsko počas povstania proti britskej korune, nezhasol ani na druhom konci sveta. Dňa 4. marca 1804 začali írski trestanci, kedysi účastníci bitky pri Vinegar Hill, ozbrojené povstanie v austrálskej kolónii. Títo muži boli po porážke írskej rebélie deportovaní na kontinent, no ani roky nútených prác nezlomili ich odpor voči britskej nadvláde.

Pôvodné povstanie z roku 1798 organizovala Spoločnosť zjednotených Írov, založená v Belfaste presbyteriánmi, ktorí odmietali nadvládu anglikánskej pozemkovej elity. Keď zlyhali reformné snahy, spoločnosť sa obrátila k revolučným metódam s cieľom vytvoriť republiku. Povstanie bolo súčasťou širšieho kontextu francúzskych revolučných vojen. A hoci bolo potlačené, jeho dedičstvo žilo ďalej — aj tisíce kilometrov od írskych brehov.

1933: Frances Perkinsová — prvá žena v americkej vláde

Štvrtý marca 1933 sa zapísal do dejín americkej politiky menom Frances Perkinsová. Prezident Franklin D. Roosevelt ju vymenoval za ministerku práce Spojených štátov — stala sa tak vôbec prvou ženou v histórii, ktorá zasadla v prezidentskom kabinete.

Perkinsová nebola žiadnou politickou nováčičkou. Bola dlhoročnou obhajkyňou práv pracujúcich a lojálnou spojenkyňou Roosevelta. Vo funkcii zostala od roku 1933 až do roku 1945, čím sa stala najdlhšie slúžiacou osobou v tejto pozícii. Členka Demokratickej strany pomohla presadiť pracovné otázky do centra americkej politickej diskusie. V čase, keď Spojené štáty zápasili s dôsledkami Veľkej hospodárskej krízy, priniesla do vládneho kabinetu perspektívu, ktorá dovtedy chýbala — perspektívu ženy a zároveň bojovníčky za sociálnu spravodlivosť.

Jej menovanie nebolo len symbolickým gestom. Bolo to uznanie schopností a odhodlania ženy, ktorá celý profesionálny život zasvätila boju za dôstojné pracovné podmienky. Perkinsová žila v rokoch 1880 až 1965 a jej odkaz v americkej pracovnej legislatíve pretrváva dodnes.

1941: Raid na Lofoty — britské komandá udreli v Nórsku

Uprostred druhej svetovej vojny, 4. marca 1941, britské komandá úspešne vykonali nálet na Lofotské ostrovy v nemeckou armádou okupovanom Nórsku. Šlo o jednu z prvých významných operácií špeciálnych síl, ktoré vznikli v júni 1940 na priamy podnet Winstona Churchilla.

Britský premiér požadoval vytvorenie jednotiek schopných viesť nájazdy proti nemcami ovládanej Európe. Komandá boli pôvodne formované z dobrovoľníkov britskej armády v rámci Brigády špeciálnych služieb. Postupne sa ich rady rozšírili o príslušníkov všetkých zložiek ozbrojených síl. Raid na Lofoty potvrdil, že tento koncept funguje — malé, dobre vycvičené skupiny dokázali zasiahnuť nepriateľa na miestach, kde to nečakal, a bezpečne sa stiahnuť.

Operácia mala okrem priameho vojenského významu aj silný psychologický efekt. Ukázala okupovanej Európe, že Británia je schopná úderných akcií, a nemeckému veleniu dala dôvod rozptyľovať sily na obranu rozsiahlej pobrežnej línie.

1943: Deportácia židov z bulharskej Trácie do Treblinky

Najtemnejšou udalosťou tohto dňa je 4. marec 1943. Takmer všetci Židia v Bulharskom kráľovstvom okupovanej západnej Trácii boli deportovaní do vyhladzovacieho tábora Treblinka. Čakal ich masový výrob smrti.

Holokaust — po hebrejsky Šoa — bol genocídou európskych Židov počas druhej svetovej vojny. V rokoch 1941 až 1945 nacistické Nemecko a jeho spolupracovníci systematicky zavraždili približne šesť miliónov Židov na území okupovanej Európy, čo predstavovalo asi dve tretiny celej európskej židovskej populácie. Vraždy sa uskutočňovali predovšetkým masovými popravami na východnej fronte a v plynových komorách vyhladzovacích táborov.

Deportácie z Trácie ukazujú, že spoluvina na holokauste nespočívala len na pleciach Berlína. Kolaborantské režimy v celej Európe aktívne napomáhali genocíde. Tento dátum je bolestnou pripomienkou, že ľudská krutosť nepozná hranice — a že mlčanie a spolupráca s tyranmi stojí životy.

Narodili sa 4. marca

William Price (1800–1893) — waleský lekár, politický aktivista a jedna z najvýraznejších postáv Walesu v viktoriánskej ére. Price bol zástancom waleského nacionalizmu a chartizmu, politického hnutia za rozšírenie volebných práv. Zároveň sa aktívne zapájal do novodruidského náboženského hnutia. Historici ho považujú za jednu z najvýznamnejších osobností vtedajšieho Walesu — excentrickú, kontroverznou, no nepochybne vplyvnú.

Napoleon Collins (1814–1875) — kontradmirál námorníctva Spojených štátov. Slúžil počas americko-mexickej vojny aj počas americkej občianskej vojny. Jeho meno nesie pečať doby, v ktorej sa narodil — éry, keď Bonaparte stále žil v európskej pamäti ako synonymum vojenskej geniality.

Zomreli 4. marca

Jean-Baptiste Greuze (1725–1805) — francúzsky maliar, známy predovšetkým portrétmi, žánrovými scénami a historickou maľbou. Greuze patril k výrazným postavám francúzskeho umenia 18. storočia. Jeho diela zachytávali každodenný život s citom pre detail a emóciu, no zároveň sa venoval aj veľkým historickým námetom. Zomrel v Paríži, v čase, keď Francúzsko už žilo pod vládou Napoleona a revolučné ideály, ktoré formovali Greuzovu generáciu, dávno vystriedal pragmatizmus moci.

Štvrtý marec spája írsky vzdor s austrálskou pustatinou, americký feminizmus s pracovným právom, vojnové komandá s nórskymi fjordmi a európsku civilizáciu s jej najväčšou hanbou. Dejiny tohto dňa pripomínajú, že odvaha aj krutosť majú rovnaký dátum v kalendári.