# Opera: keď sa z práce stalo umenie
Slovo, ktoré dnes označuje jednu z najkomplexnejších umeleckých foriem, má prekvapivo prozaický pôvod. Latinské opus znamená jednoducho „práca" alebo „dielo". Jeho množné číslo — opera — teda doslova „práce, diela". V stredovekej latinčine sa výraz bežne používal na označenie akejkoľvek činnosti či výsledku ľudskej námahy, od poľnohospodárskych prác po remeselnícke výrobky.
Zlom nastal v Taliansku na prelome 16. a 17. storočia. Florentská skupina intelektuálov známa ako Camerata sa pokúšala oživiť antickú grécku drámu a začala kombinovať spev, hudbu, herectvo a scénografiu do jedného celku. Tento útvar sa spočiatku nazýval opera in musica — doslova „dielo v hudbe". Postupne sa dlhý názov skrátil na holé opera a z pracovného termínu sa stal názov žánru.
Do slovenčiny slovo preniklo cez nemčinu a taliančinu v 18. storočí, keď sa operné predstavenia stali súčasťou kultúrneho života habsburskej monarchie. Bratislavské publikum navštevovalo operné inscenácie už v tom období.
Práve 6. marca 1853 mala v benátskom divadle La Fenice premiéru La traviata od Giuseppeho Verdiho. Predstavenie dopadlo tak zle, že vyvolalo škandál. Verdi sám ho považoval za fiasko. Napriek katastrofálnemu uvedeniu sa dielo neskôr stalo jednou z najhrávanejších opier na svete.
Zaujímavosťou je, že z rovnakého latinského koreňa opus pochádza aj slovo operácia (lekársky zákrok ako „dielo" chirurga), kooperácia (spolu-práca) či bežné anglické to operate. Aj hudobný termín opus — označenie poradia skladby v autorovom diele — je priamym pozostatkom pôvodného latinského tvaru.
Jedno z najelegantnejších slov v dejinách kultúry tak začínalo ako synonymum pre drinu. Z nádenníckej roboty sa stala kráľovná umení — a to bez toho, aby sa zmenila jediná hláska.