# Telegraf: správa, ktorá preletela oceán
Keď v roku 1900 nemecký parník SS Kaiser Wilhelm der Grosse vyslal prvú bezdrôtovú telegrafickú správu na pobrežnú stanicu, slovo telegraf už malo za sebou takmer storočie života. No práve tento marcový deň mu dal nový rozmer — správa sa odpútala od drôtu a vydala sa vzduchom.
Pôvod. Slovo vzniklo spojením dvoch gréckych koreňov: tēle (τῆλε) — „ďaleko" a graphein (γράφειν) — „písať". Doslova teda znamená „písanie na diaľku". Termín prvýkrát použil francúzsky vynálezca Claude Chappe v roku 1792 pre svoj optický semaforový systém — sústavu ramien na vežiach, ktoré prenášali kódované signály naprieč francúzskou krajinou.
Vývoj. S príchodom elektrickej telegrafie v 30. a 40. rokoch 19. storočia sa slovo presunulo od optiky k drôtu. Elektrický telegraf zmenil vojny, diplomaciu aj žurnalistiku — správy, ktoré predtým cestovali týždne, dorazili za minúty. Práve preto sa v mnohých jazykoch slovo zakorenilo natrvalo. Do slovenčiny preniklo cez nemčinu (Telegraph), ktorá ho prevzala priamo z francúzštiny.
Dnešné použitie. Ako komunikačný nástroj je telegraf mŕtvy. Posledný klasický telegram na svete odoslala India v roku 2013. No slovo žije ďalej — v názvoch novín (The Daily Telegraph), v odvodeninom „telegram" (a rovnomennej aplikácii) aj v slovese „telegrafovať", ktoré v prenesenom zmysle znamená prezradiť zámer vopred, napríklad: telegrafoval svoj úder v boxe.
Jazykový fakt. Grécky koreň tēle- je jedným z najproduktívnejších prvkov modernej slovnej zásoby: telefón, televízia, teleskop, telepatia. Zaujímavé je, že starí Gréci žiadne z týchto slov nepoznali — všetky vznikli až v novoveku umelo, poskladaním antických stavebných kameňov pre vynálezy, o ktorých sa Aristotelovi ani nesnívalo. Telegraf bol jedným z prvých takýchto novotvarov a otvoril dvere celej lavíne tele- zloženín, ktoré dnes používame bez zamyslenia.