Десiatý marec: Od prstencov Uránu po najdlhšie vládnutie v Austrálii

# Десiatý marec: Od prstencov Uránu po najdlhšie vládnutie v Austrálii

Desiatky marca sa do dejín zapísali rôznorodé udalosti — od prvého plánovaného britského útoku v prvej svetovej vojne cez odsúdenie americkej kolaborantky s nacistami až po objav, ktorý zmenil pohľad astronómov na siedmu planétu slnečnej sústavy. Pripomeňme si ich všetky.

1810 – Narodil sa Samuel Ferguson, básnik írskej mytológie

Desiateho marca 1810 sa v Írsku narodil Samuel Ferguson — básnik, advokát, starožitník a verejný činiteľ, ktorý výrazne ovplyvnil írsku literárnu tradíciu. Ferguson sa celý život zaoberal írskou mytológiou a raným dejinám ostrova. Jeho tvorba sa stala jedným z kľúčových predchodcov neskoršieho Írskeho literárneho obrodenia, ktoré vyvrcholilo dielom Williama Butlera Yeatsa a ďalších básnikov prelomu storočí.

Ferguson nebol len muž pera. Ako právnik a verejný činiteľ sa aktívne zapájal do spoločenského života. No jeho najtrvalejší odkaz zostáva v poézii — básne čerpajúce z keltskej mytológie otvorili cestu celej generácii írskych autorov, ktorí po ňom prišli. Zomrel v roku 1886.

1832 – Zomrel Muzio Clementi, otec moderného klavíra

V ten istý deň, no o dvadsaťdva rokov neskôr, sa svet rozlúčil s jednou z najvýznamnejších postáv dejín klavírnej hudby. Muzio Clementi, narodený v roku 1752 v Ríme, zomrel 10. marca 1832. Bol klavírnym virtuózom, skladateľom, dirigentom, pedagógom, hudobným vydavateľom a dokonca výrobcom klavírov.

Clementi strávil väčšinu aktívneho života v Anglicku, kde si vybudoval povesť jedného z najvplyvnejších hudobníkov svojej doby. Jeho pedagogické diela formovali generácie klaviristov a jeho príspevok k rozvoju klavírnej techniky mu vyslúžil prezývku „otec pianoforte". Bol mužom mnohých talentov — rovnako zručne komponoval, ako podnikal v hudobnom priemysle.

1841 – Narodila sa Ina Coolbrith, prvá laureátka poézie v Amerike

Práve 10. marca 1841 sa narodila Ina Donna Coolbrith, americká poetka, spisovateľka a knihovníčka, ktorá sa stala prvou poetickou laureátkou Kalifornie — a zároveň vôbec prvou laureátkou poézie akéhokoľvek amerického štátu.

Coolbrith bola ústrednou postavou literárnej komunity oblasti sanfranciského zálivu. Prezývali ju „Sladká speváčka Kalifornie". Okrem písania sa venovala aj knihovníctvu a aktívne podporovala literárny život na americkom západnom pobreží. Zomrela v roku 1928, no jej odkaz ako priekopníčky americkej poézie pretrváva.

1915 – Bitka pri Neuve-Chapelle: Prvý plánovaný britský útok veľkej vojny

Desiateho marca 1915 sa v provincii Artois na severe Francúzska začala bitka pri Neuve-Chapelle — prvá cielene plánovaná britská ofenzíva prvej svetovej vojny. Zámerom útoku bolo prelomiť nemecké línie a využiť prielom na rýchly postup k Auberskému hrebeňu, prípadne až k Lille.

Operácia nebola izolovaná. Súčasne bol naplánovaný aj francúzsky útok pri Vimy Ridge na plošine Artois, ktorý mal ohroziť cestné, železničné a kanálové uzly pri La Bassée z juhu. Britské velenie tak po prvých chaotických mesiacoch vojny prvýkrát pristúpilo k systematicky pripravenej ofenzívnej akcii. Bitka pri Neuve-Chapelle sa stala predzvesťou oveľa väčších a krvavejších ofenzív, ktoré mali nasledovať v ďalších rokoch vojny.

1949 – Axis Sally odsúdená za vlastizradu

V marci 1949 bola Mildred Gillarsová, známa pod prezývkou Axis Sally, uznaná vinnou z vlastizrady — za spoluprácu s nacistickým Nemeckom v úlohe rozhlasovej propagandistky počas druhej svetovej vojny.

Gillarsová, narodená v roku 1900, pracovala pre nacistický rozhlas a šírila propagandu Osi počas celého konfliktu. Po vojne ju zadržali v Berlíne. Stala sa prvou ženou odsúdenou za vlastizradu voči Spojeným štátom. Súd jej vymeral trest odňatia slobody na desať až tridsať rokov. Na podmienku bola prepustená v roku 1961. Prezývku „Axis Sally" zdieľala s ďalšou rozhlasovou kolaborantkou, Ritou Zuccaovou. Gillarsová zomrela v roku 1988.

Jej prípad dodnes slúži ako pripomienka toho, ako sa propaganda stáva zbraňou — a ako sa s tými, čo ju šíria, vysporiadava spravodlivosť.

1965 – Koniec najdlhšej demokratickej vlády v austrálskych dejinách

Desiateho marca 1965 opustil úrad Sir Thomas Playford, premiér Južnej Austrálie, po neuveriteľných 27 rokoch vo funkcii. Playford, pôvodne ovocninár, viedol Liberálnu a vidiecku ligu (LCL) a stál na čele štátu od 5. novembra 1938.

Jeho vládnutie bolo najdlhším obdobím akéhokoľvek demokraticky zvoleného vládneho lídra v austrálskych dejinách. Hoci bolo kontroverzné, Playfordova éra sa vyznačovala bezprecedentným populačným a hospodárskym rastom Južnej Austrálie. Playford, narodený v roku 1896, zomrel v roku 1981. Takmer tri desaťročia na čele jedného austrálskeho štátu z neho urobili jednu z najvýraznejších politických postáv krajiny dvadsiateho storočia.

1977 – Astronómovia objavili prstence Uránu

Posledná z dnešných udalostí patrí vesmíru. Desiateho marca 1977 astronómovia pomocou Kuiperovho palubného observatória NASA objavili slabý prstencový systém okolo planéty Urán.

Do tohto momentu vedci poznali prstence len okolo Saturna. Objav pri Uráne zásadne rozšíril poznanie o vonkajších planétach slnečnej sústavy a ukázal, že prstencové systémy nie sú vo vesmíre takou výnimkou, ako sa dovtedy predpokladalo. Kuiperovo palubné observatórium — teleskop umiestnený na palube lietadla, ktorý operoval nad väčšinou zemskej atmosféry — sa tak zapísalo do dejín astronómie jedným z najvýznamnejších pozorovaní sedemdesiatych rokov.

Desiatky marca sú dňom, v ktorom sa stretávajú dejiny vojny, práva, politiky, literatúry aj vedy. Od írskych bájí cez zákopy Artois až po prstence siedmej planéty — tento dátum pripomína, že história sa nikdy nepíše jedným perom.