Propaganda: slovo, ktoré začalo ako záhradníctvo duší

# Propaganda: slovo, ktoré začalo ako záhradníctvo duší

Proces s Mildred Gillarsovou, odsúdenou 10. marca 1949 za velezradu, sa točil okolo jedného pojmu — propaganda. Slovo, ktoré dnes vyvoláva okamžitú nedôveru, malo pôvodne celkom iný náboj.

Pôvod. Koreň leží v latinskom slovese propagare — rozmnožovať, rozširovať, štepovať. Rímski roľníci ho používali doslova: propagare vitem znamenalo rozťahovať výhonky viniča do zeme, aby zakorenili. Šlo o botanický termín, nie politický.

Zlom nastal v roku 1622, keď pápež Gregor XV. založil Sacra Congregatio de Propaganda Fide — Svätú kongregáciu pre šírenie viery. Cieľom bolo koordinovať katolícke misie v zámorí. Slovo „propaganda" tu ešte nemalo negatívny odtieň. Označovalo organizovanú snahu presvedčiť — v tomto prípade o správnosti katolíckej doktríny.

Vývoj v 19. a 20. storočí priniesol posun. Počas prvej svetovej vojny začali vlády systematicky využívať masové médiá na ovplyvňovanie verejnej mienky. Propaganda prestala byť neutrálnym opisom šírenia myšlienok a nadobudla príchuť manipulácie. Druhá svetová vojna tento posun spečatila. Práve nacistická rozhlasová propaganda — exemplárne zastúpená vysielaním Gillarsovej pod prezývkou „Axis Sally" — definitívne spojila toto slovo s klamstvom, demagógiou a zradou.

Dnešné použitie je takmer výlučne pejoratívne. Keď niekoho obviníme, že šíri propagandu, tvrdíme tým, že vedome skresľuje realitu. V slovenčine slovo funguje rovnako — „propagandista" nie je kompliment. Zaujímavé je, že odvodené slovo propagácia si zachovalo neutrálnejší tón (propagácia značky, propagácia výsledkov výskumu), hoci pochádza z toho istého koreňa.

Jazykový fakt. Slovenčina má k dispozícii aj domáci ekvivalent — agitácia (z lat. agitare, hýbať, poháňať), no ten sa po roku 1989 spája predovšetkým s komunistickou rétorikou. Výsledkom je, že obe slová — propaganda aj agitácia — nesú v slovenčine historickú záťaž dvoch totalitných režimov. Máloktorý jazyk má v jednom sémantickom poli takú koncentrovanú skúsenosť s dvoma odlišnými formami politickej manipulácie.

Od vinohradníckeho výhonku po mikrofón Mildred Gillarsovej — slovo prešlo cestu, na konci ktorej ho už nikto nepoužíva bez ostražitosti.