# 12. marca: Keď padol Klis, triasla sa aj Bratislava

Väčšina dnešných udalostí sa odohrala ďaleko od Slovenska. No pri bližšom pohľade sa ukáže, že niektoré z nich sa slovenských dejín dotýkali priamo — a bolestivo.

Pád Klisu a osmanská hrozba za našimi dvermi (1537)

Najsilnejšia väzba je tá najstaršia. 12. marca 1537 padla chorvátska pevnosť Klis do osmanských rúk po poprave jej obrancu Petra Kružića. Pre Slovákov to nebol vzdialený konflikt — bol to ten istý nepriateľ, ktorý stál pri ich hraniciach.

Po bitke pri Moháči (1526) sa uhorská korunovačná stolica presunula do Prešporka. Bratislava sa stala hlavným mestom práve preto, že Osmani obsadili väčšinu Uhorska. Každá padnutá pevnosť na juhu — vrátane Klisu — znamenala, že obranný val medzi Slovenskom a Osmanskou ríšou bol opäť tenší. Kružić a jeho uskoci bránili jadranský prístup; kliská posádka viazala osmanské sily, ktoré by inak mohli tlačiť na sever. Slovenské mestá, banské oblasti Stredoslovenského banského okruhu — Banská Štiavnica, Kremnica — patrili medzi strategické ciele, o ktoré sa Osmani usilovali desaťročia.

NATO bez nás (1952)

Keď bol 12. marca 1952 lord Ismay vymenovaný za prvého generálneho tajomníka NATO, Československo sedelo na opačnej strane barikády. Komunistický prevrat z februára 1948 presunul krajinu definitívne do sovietskeho bloku. O tri roky neskôr vznikol Varšavský pakt ako priama odpoveď na NATO. Slováci sa tak ocitli nie pod ochranným dáždnikom Aliancie, ale pod jej zameriavačom. Do NATO sme vstúpili až v roku 2004 — s polstoročným oneskorením.

Topelius a slovenská paralela (†1898)

12. marca 1898 zomrel fínsko-švédsky spisovateľ Zachris Topelius — muž, ktorý budoval fínsku národnú identitu prostredníctvom historických románov písaných po švédsky. Paralela so slovenským národným obrodením je nápadná. Topelius bol súčasníkom generácie Štúra a Hurbana, ktorá robila to isté: cez literatúru formovala národ. Fíni písali po švédsky, Slováci dlho po česky — obaja hľadali vlastný hlas v jazyku väčšinového suseda.


Zvyšné udalosti dňa — pomenovanie Canberry (1913), debut Andrewa Watsona v škótskom drese (1881) či narodenie francúzskeho generála Trochu (1815) — sa slovenských dejín dotýkajú len okrajovo. No tri vyššie uvedené pripomínajú, že svetové dejiny sa nikdy nekončili na našich hraniciach. Často sa na nich práve začínali.