# Jadranské more: bojisko medzi dvoma brehmi
Úzky pruh Stredozemného mora medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom. Dlhé zhruba 800 kilometrov, široké v najužšom mieste — pri Otrantskom prielive — len asi 72 kilometrov. Na jeho pobreží leží šesť štátov: Taliansko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Albánsko.
Strategická brána
Jadran bol odjakživa viac než rybárske more. Kto kontroloval Otrantský prieliv, držal kľúč medzi východným a západným Stredozemím. Benátska republika na tom vybudovala celú svoju námornú moc. A práve tu, 13. marca 1811, britská fregátová eskadra porazila počtom silnejšie francúzsko-talianske námorné sily — v čase, keď Napoleon ovládal väčšinu európskej pevniny, more mu však stále unikalo.
Čo sa vie menej
- Jadran je najplytkejším ramenom Stredozemného mora — severná časť má priemernú hĺbku len okolo 35 metrov. Južná časť je pritom hlboká vyše 1 200 metrov.
- Podmorský hrebeň medzi talianským Otranto a albánskym pobrežím tvorí prirodzený prah, ktorý obmedzuje výmenu vody so zvyškom Stredozemia.
- V staroveku Rimania Jadran nazývali Mare Superum (Horné more) na rozdiel od Tyrhénskeho, ktoré bolo Mare Inferum (Dolné more) — podľa orientácie na mape, nie podľa významu.
Relatívne pokojná hladina a úzky profil robili z Jadranu ideálne bojisko pre menšie eskadry. Veľké líniové flotily tu nemali priestor na manévrovanie — a práve preto tu fregáty rozhodovali o osude celých námorných ťažení.