# Keď Rossini prelomil mlčanie a Živago dostal hlas
14. marec sa v dejinách kultúry zapísal ako dátum, keď sa stretli géniovia pera a nôt — niektorí na vrchole tvorby, iní na samom konci života.
Rossiniho posledná omša (1864)
Tridsaťštyri rokov mlčal. Gioachino Rossini, muž, ktorý pred tridsiatkou zložil 39 opier a nanovo definoval komickú aj vážnu operu, sa v roku 1829 stiahol z veľkej kompozície — na vrchole slávy. Potom, 14. marca 1864 v Paríži, zaznela premiéra jeho Petite messe solennelle. Názov hovorí o „malej slávnostnej omši", no dielo bolo čokoľvek, len nie malé. Rossini ním dokázal, že talent nerezavie — len čaká.
Vydavateľ, ktorý riskoval všetko (1972)
Taliansky vydavateľ Giangiacomo Feltrinelli zomrel 14. marca 1972. Svet si ho pamätá predovšetkým ako človeka, ktorý dal západnému čitateľovi Doktora Živaga Borisa Pasternaka — román, ktorý v Sovietskom zväze nemohol vyjsť. Feltrinelli ho preložil a vydal, čím sa postavil proti celému ideologickému aparátu. Nebol len podnikateľ s knihami. Vybudoval rozsiahlu knižnicu dokumentov o dejinách medzinárodného robotníckeho a socialistického hnutia. Jeho osud — medzi povojnovým idealizmom a Olovenými rokmi Talianska — bol rovnako dramatický ako tituly, ktoré vydával.
Dva básnici, dve literatúry
Kristjan Jaak Peterson sa narodil 14. marca 1801. Estónci ho považujú za zakladateľa modernej estónskej poézie a predchodcu celej národnej literatúry. Zomrel mladý, v dvadsaťjeden rokoch, no stihol položiť základy, na ktorých rástla identita celého národa.
V ten istý deň, len o dva roky neskôr — 14. marca 1803 — zomrel nemecký básnik Friedrich Gottlieb Klopstock. Jeho epos Der Messias a báseň Die Auferstehung (ktorú neskôr použil Gustav Mahler vo finále svojej Symfónie č. 2) otvorili nemeckú literatúru svetu za hranicami francúzskych vzorov. Klopstock ukázal, že nemčina nepotrebuje cudzí rámec na to, aby bola veľká.
Štrnásty marec spája tvorcov, ktorí mali jedno spoločné: odmietli hranice — žánrové, politické aj jazykové.