# 14. marca: Bomby, popravy a básnici — čo z toho dolieha na Slovensko
Rossiniho posledná omša aj pre bratislavské uši (1864)
Gioachino Rossini, ktorý sa z veľkej opernej tvorby stiahol už v tridsiatke, prekvapil Paríž svojou Petite messe solennelle — 34 rokov po odchode do „dôchodku". Pre Slovensko to nie je vzdialená kuriozita. Bratislavské Mestské divadlo (dnes Historická budova SND) patrilo v 19. storočí medzi dôležité operné scény monarchie. Rossiniho diela — Barbier zo Sevilly, Viliam Tell — zneli v Prešporku pravidelne. Jeho hudba formovala vkus publika, z ktorého neskôr vyrástlo slovenské operné obecenstvo.
Bomba Grand Slam a posledné mesiace vojny (1945)
Britské kráľovské letectvo 14. marca 1945 prvýkrát použilo 10-tonovú „zemetrasovú" bombu Grand Slam proti železničnému viaduktu v Nemecku. Slovensko v tom čase žilo v troskách potlačeného Povstania — partizánske skupiny ešte bojovali v horách, deportácie židovského obyvateľstva pokračovali. Spojenecké bombardéry lietali aj nad strednou Európou; rafinéria Apollo v Bratislave bola zničená práve náletmi v tomto období. Každá tona výbušnín, ktorá oslabovala nemeckú infraštruktúru, priближovala koniec okupácie.
Admirál Byng — poprava, ktorá zmenila pravidlá (1757)
Britský admirál John Byng bol zastrelený za to, že pri Minorke „neurobil maximum". Voltaire to ironicky komentoval: v Anglicku občas popravia admirála, aby povzbudili ostatných. Pre slovenský kontext — šiel rok 1757, srdce sedemročnej vojny. Mária Terézia vládla monarchii, v ktorej Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu. Banské mestá dodávali striebro a meď na financovanie vojenských ťažení. Kým Londýn riešil zlyhanie svojho námorníctva, Bratislava bola sídlom uhorského snemu a korunovačným mestom. Tie isté konflikty, odlišné dôsledky.
Feltrinelli a zakázaný Živago (1972)
Talianskeho vydavateľa Giangiacoma Feltrinelliho našli 14. marca 1972 mŕtveho. Preslávil sa tým, že ako prvý na Západe vydal Pasternakov román Doktor Živago, ktorý sovietsky režim zakázal. V Československu bol román tabu až do roku 1989. Feltrinelli tak nepriamo ovplyvnil aj slovenských čitateľov — samizdatové odpisy románu kolovali medzi disidentmi ako symbol toho, čo si režim neželal, aby ľudia čítali.
Peterson a Klopstock — paralely s naším obrodením
Estónsky básnik Kristjan Jaak Peterson (nar. 1801) je považovaný za zakladateľa modernej estónskej poézie. Zomrel mladý, no jeho úloha je porovnateľná s tým, čím bol pre Slovákov Ľudovít Štúr — kodifikátor jazyka a buditeľ národného vedomia malého národa v tieni väčších susedov.
Nemecký básnik Friedrich Gottlieb Klopstock (zom. 1803) zasa ovplyvnil generáciu slovenských osvietencov. Jeho epos Mesiáš rezonoval v prostredí bernolákovcov, ktorí práve v tom období formovali prvý pokus o spisovnú slovenčinu. Klopstockova emancipácia nemeckej literatúry od francúzskych vzorov bola inšpiráciou pre tých, čo chceli emancipovať slovenčinu od češtiny a maďarčiny.
14. marec je pre Slovákov dátum s vlastnou ťažkou váhou. No aj zdanlivo vzdialené svetové udalosti tohto dňa — od Rossiniho omše po britské bomby — mali nitky, ktoré siahali až do strednej Európy.