# Wehrmacht: keď sa jazyk stal zbraňou propagandy
Šestnásteho marca 1935 nacistické Nemecko obnovilo povinnú vojenskú službu a premenovaním armády zavŕšilo symbolický rozchod s Weimarskou republikou. Dovtedajší Reichswehr sa stal minulosťou. Na jeho miesto nastúpil Wehrmacht — slovo, ktoré mало v nemčine znieť prirodzene, samozrejme, takmer nevinne.
Pôvod. Wehrmacht je zloženina dvoch starohornonemeckých koreňov: Wehr (obrana, odpor) a Macht (moc, sila). Koreň wehr- pochádza z pragermánskeho \warjaną — brániť sa, odolávať. Príbuzný je aj anglický výraz war (vojna) a latinské verērī (báť sa, mať rešpekt). Druhý komponent Macht siaha k praindoeurópskemu \magʰ- (môcť, byť schopný), odkiaľ pochádzajú aj anglické may a might či slovenské môcť.
Vývoj. Samotné slovo Wehrmacht nebolo vynálezom nacistov. V nemčine existovalo už v 19. storočí ako všeobecný pojem pre ozbrojené sily štátu. Weimarská ústava z roku 1919 ho používala v článku 47 na označenie celkovej brannej moci ríše. Hitlerova propaganda však slovu dala nový rozmer — zvolila ho práve pre zdanlivú neutrálnosť. Kým Reichswehr pripomínal obmedzenia versailleskej zmluvy a stotisícovú armádu porazeného štátu, Wehrmacht evokoval prirodzené právo národa na obranu. Obranná rétorika zakrývala ofenzívnu realitu.
Dnešné použitie. Po roku 1945 sa slovo stalo historickým termínom viazaným výlučne na nacistické ozbrojené sily obdobia 1935–1945. Bundeswehr, armáda povojnového Nemecka, zámerne zvolila odlišný názov — Bund (spolok, zväz) namiesto Wehr (obrana). Aj v bežnej nemčine dnes Wehrmacht neoznačuje armádu všeobecne, ale konkrétnu inštitúciu konkrétneho režimu.
Jazykový fakt. Koreň wehr- žije v nemčine v desiatkach zloženín: Feuerwehr (hasiči — doslova „oheňobrana"), Bundeswehr, Abwehr (vojenská kontrarozviedka, doslova „odvrátenie"). Zaujímavé je, že slovo, ktoré doslova znamená „obranná moc", sa stalo synonymom jednej z najväčších útočných armád v dejinách. Jazyk a realita sa v propagande rozchádzajú — a práve na to nacistický režim pri výbere názvu spoliehal.