# Gibraltársky záliv: cintorín lodí pod Herkulovými stĺpmi
Úzky pruh vody medzi Európou a Afrikou, kde sa Atlantik stretáva so Stredozemným morom. Gibraltársky záliv — strategický bod, ktorý po stáročia rozhodoval o osudoch flotíl, obchodných trás a tisícov ľudských životov.
Základné fakty. Záliv sa rozprestiera na južnom cípe Pyrenejského polostrova, v tieni ikonickej Gibraltárskej skaly vysokej 426 metrov. Britská koruna drží túto pevnosť od roku 1713. Prístav slúžil ako kľúčová námorná základňa — kotviská plné vojnových lodí boli bežným výjavom aj v časoch mieru.
Čo sa tu stalo 17. marca 1891. Parník SS Utopia, postavený v roku 1874 v glasgowských lodeniciach Robert Duncan & Co, vplával do zálivu s talianskymi vysťahovalcami na palube. V prístave narazil do bitevnej lode HMS Anson a potopil sa. Utopia pôvodne premávala na linkách z Glasgowa do New Yorku a z Londýna do New Yorku; po roku 1882 sa špecializovala na prepravu talianskych imigrantov do Spojených štátov. Tá posledná plavba sa skončila na dne zálivu.
Málo známe zaujímavosti. Gibraltársky záliv ukrýva desiatky vrakov z rôznych epoch — od fénických obchodných lodí po ponorky z druhej svetovej vojny. Silné prúdy v Gibraltárskom prielive vytvárajú špecifický podvodný ekosystém, vďaka ktorému je záliv jedným z mála miest v Európe, kde možno pravidelne pozorovať veľryby a delfíny. Skala samotná je pretkávaná sieťou tunelov dlhou vyše 50 kilometrov — väčšinu vyhĺbili vojaci počas oboch svetových vojen.
Gibraltár ostal britský, more okolo neho medzinárodné. Vraky na jeho dne nikomu nepatria.