# Vedeli ste, že muž, ktorého zavraždili za otvorenie Japonska svetu, v skutočnosti krajinu zachránil?

Dňa 24. marca 1860 prepadli samurajovia rónini pred bránou Sakuradamon v Edu (dnešné Tokio) nosítka najvyššieho ministra šógunátu Ii Naosukého. Zaplatil životom za to, že podpísal Harrisovu zmluvu so Spojenými štátmi a otvoril japonské prístavy zahraničnému obchodu.

Paradox je v tom, že práve tí, ktorí ho zabili v mene „ochrany" Japonska pred cudzincami, krajine v skutočnosti uškodili viac než samotná zmluva. Ii Naosuke ako daimjó z Hikone a tairó šógunátu videl realitu, ktorú jeho odporcovia odmietal prijať — západné mocnosti disponovali vojenskou prevahou, proti ktorej sa izolované Japonsko nemalo šancu ubrániť. Stačilo sa pozrieť na osud Číny v ópiových vojnách.

Jeho rozhodnutie otvoriť prístavy nebolo kapituláciou, ale pragmatickým krokom. Ii Naosuke vsadil na to, že kontrolovaný kontakt so Západom je menšie zlo než vynútená podriadenosť po vojenskej porážke. Atentát na neho krajinu destabilizoval a urýchlil pád šógunátu — no smer, ktorý Ii Naosuke nastolil, sa už zvrátiť nedal. Japonsko sa v priebehu niekoľkých desaťročí premenilo z feudálneho štátu na modernú veľmoc.

Muž, ktorého vlastní krajania označili za zradcu, položil základy budúcnosti, z ktorej Japonsko ťaží dodnes. Jeho vrahovia chceli zakonzervovať starý svet. On jediný pochopil, že ten svet už neexistuje.