# Masaker: keď sa zabíjanie stalo slovom
Udalosti 27. marca 1836 pri Goliade, kde bolo popravených najmenej 425 texaských vojnových zajatcov na rozkaz mexického prezidenta Antonia Lópeza de Santa Anny, vstúpili do dejín pod označením masaker. Odkiaľ sa toto slovo vzalo?
Pôvod siaha do stredovekej francúzštiny. Slovo massacre sa objavuje v 16. storočí a označovalo hromadné, bezohľadné zabíjanie. Jeho korene sú však staršie a dodnes nie celkom jasné. Najpravdepodobnejšia teória ho odvodzuje od starofrancúzskeho macacre alebo macecle, čo znamenalo „bitúnok" či „jatky". Iná línia vedie k latinskému mactāre — rituálne zabiť, obetovať — slovesu, ktoré pôvodne patrilo do sakrálneho jazyka rímskych obetných obradov.
Vývoj slova v európskych jazykoch urýchlili náboženské vojny 16. storočia. Bartolomejská noc v roku 1572 natrvalo spojila francúzske massacre s obrazom systematického vraždenia bezbranných. Z francúzštiny slovo preniklo do angličtiny, nemčiny (Massaker) a postupne aj do slovanských jazykov vrátane slovenčiny.
Dnešné použitie v slovenčine je jednoznačné: masaker označuje hromadné, spravidla jednostranné zabíjanie ľudí, ktorí sa nemôžu brániť. Práve tento prvok bezbrannosti obetí odlišuje masaker od bitky či boja. V publicistike sa slovo používa aj hyperbolicky — „masaker v parlamente" — čím sa jeho pôvodná sila oslabuje.
Jazykový fakt: Slovenčina prevzala slovo masaker v mužskom rode, zatiaľ čo čeština používa tvar masakr. Oba tvary odrážajú ten istý francúzsky základ, no slovenčina si ponechala plnšiu hláskovú podobu. Zaujímavé je, že sloveso masakrovať sa v slovenčine ustálilo skôr než podstatné meno — hovoriaci najprv potrebovali pomenovať čin, až potom jeho abstraktný pojem.