30. marca v dejinách: Deň, keď sa predávali krajiny a rodili sa vizionári

# 30. marca v dejinách: Deň, keď sa predávali krajiny a rodili sa vizionári

Tridsiate marcové dni v dejinách priniesli zmeny, ktoré prekresľovali mapy, menili osudy národov a dávali svetu osobnosti, bez ktorých by veda ani literatúra nevyzerali tak, ako ich poznáme. Od talianskeho sna o zjednotení cez predaj Aljašky až po zrod francúzskeho protektorátu v Maroku — tento dátum nesie pečať veľkých rozhodnutí.

Muratova riminská proklamácia — iskra talianskej jednoty (1815)

Na jar 1815 vydal neapolský kráľ Joachim Murat dokument, ktorý vstúpil do dejín ako Riminská proklamácia. Bol to jeden z najrannejších verejných apelов na zjednotenie Talianska — krajiny, ktorá v tom čase existovala len ako zemepisný pojem, roztrieštená na desiatky štátov, kráľovstiev a vojvodstiev.

Murat nebol rodený Talian. Bol to francúzsky dôstojník, muž, ktorý si vojenskú kariéru vybudoval počas revolučných a napoleonských vojen. Pod hlavičkou Francúzskeho cisárstva získal tituly maršala ríše a admirála Francúzska. Od roku 1806 zastával pozíciu veľkovojvodu z Bergu a od roku 1808 až do roku 1815 vládol ako neapolský kráľ pod menom Joachim-Napoleon.

Proklamácia bola aktom politickej odvahy aj zúfalstva. Murat sa pokúsil osloviť Talianov ako národ v čase, keď sa napoleonský poriadok v Európe rúcal. Jeho výzva nenašla okamžitú odozvu — Murat v tom istom roku prišiel o trón aj o život. No myšlienka, ktorú vyslovil, prežila. Stala sa jedným z prvých kameňov, na ktorých o desaťročia neskôr vyrástlo hnutie Risorgimento.

Amerika kupuje Aljašku — obchod storočia za 7,2 milióna dolárov (1867)

Americký minister zahraničných vecí William H. Seward uzavrel 30. marca 1867 dohodu, ktorá sa spočiatku stala terčom posmechu, no nakoniec sa ukázala ako jeden z najvýhodnejších obchodov v dejinách. Spojené štáty odkúpili od Ruska Aljašku za 7,2 milióna amerických dolárov.

Seward bol skúsený politik. Pred nástupom na post ministra zahraničia, ktorý zastával v rokoch 1861 až 1869, pôsobil ako guvernér štátu New York a senátor Spojených štátov. V období pred občianskou vojnou patril k rozhodným odporcom šírenia otroctva a bol jednou z kľúčových postáv vznikajúcej Republikánskej strany. Za svoju prácu v prospech Únie si vyslúžil širokú chválu.

Kritici nákup Aljašky okamžite prekrstili na „Sewardovu ľadovú skriňu" či „Sewardovu hlúposť". Rozľahlé, mrazivé územie na severozápade kontinentu sa zdalo bezcenné. Čas však dal Sewardovi za pravdu. Aljašské zásoby zlata, ropy, rýb a strategická poloha z nej urobili jednu z najcennejších akvizícií v amerických dejinách. Za sumu, ktorá dnes zodpovedá zlomku ceny jediného mrakodrapu, získali Spojené štáty územie väčšie než väčšina európskych krajín.

Maroko pod francúzskou vlajkou — Feská zmluva (1912)

O takmer pol storočia neskôr, 30. marca 1912, podpísal marocký sultán Abd al-Hafíd zmluvu, ktorá jeho krajine odňala suverenitu. Feská zmluva, oficiálne nazvaná Zmluva uzavretá medzi Francúzskom a Marokom o organizácii francúzskeho protektorátu v Šarífskom impériu, bola podpísaná pod nátlakom. Na francúzskej strane dokument signoval diplomat Eugène Regnault.

Zmluva ustanovila francúzsky protektorát v Maroku a zostala v platnosti až do vyhlásenia spoločnej francúzsko-marockej deklarácie o nezávislosti. Pre Maroko to znamenalo desaťročia cudzej nadvlády, pre Francúzsko rozšírenie koloniálneho impéria v severnej Afrike. Sultán, ktorý zmluvu podpísal, sa stal symbolom vynútenej kapitulácie — faktom, ktorý marocká historická pamäť nesie dodnes.

Fieldingova satira dobýja Londýn (1730)

V úplne inom svete — v londýnskom divadle — mal 30. marca 1730 premiéru kus The Author's Farce od Henryho Fieldinga. Bola to divadelná satira, uvedená v malom divadle Little Theatre, a hoci dnes nie je Fieldingovým najznámejším dielom, patrí k dôležitým míľnikom jeho ranej kariéry.

Fielding, narodený v roku 1707, bol anglický spisovateľ a sudca, ktorý si vybudoval povesť majstra humoru a satiry. Predtým než sa preslávil románmi Shamela (1741), Joseph Andrews (1742), Príbehy Toma Jonesa, nalezenca (1749) a Amelia (1751), bol plodným dramatikom. Spolu so Samuelom Richardsonom je považovaný za zakladateľa tradičného anglického románu. The Author's Farce ukazuje Fieldinga v jeho divadelnej fáze — ostrého, vtipného, nebojácneho voči literárnemu establišmentu.

Narodil sa Robert Bunsen — muž, ktorý rozložil svetlo (1811)

Tridsiate marca 1811 sa v Nemecku narodil Robert Wilhelm Eberhard Bunsen, chemik, ktorého meno pozná každý, kto niekedy vstúpil do chemického laboratória. No Bunsenov prínos siaha ďaleko za plynový horák, ktorý nesie jeho meno.

Bunsen sa venoval výskumu emisných spektier zahriatych prvkov — práci, ktorá revolučne zmenila chémiu aj fyziku. V roku 1860 objavil spolu s fyzikom Gustavom Kirchhoffom cézium a o rok neskôr rubídium. Ich spolupráca položila základy spektroskopie, metódy, ktorá dodnes umožňuje vedcom analyzovať zloženie vzdialených hviezd aj pozemských materiálov. Na počesť oboch vedcov nesie ich mená Bunsenova-Kirchhoffova cena za spektroskopiu.

Anna Sewellová — jeden román, ktorý zmenil svet (1820)

V tom istom dekádovom období, 30. marca 1820, sa v anglickom Norfolku narodila Anna Sewellová. Jej život bol poznamenaný chronickou chorobou, ktorá ju pripútala k domovu a rodičom. Nikdy sa nevydala. No napísala jednu knihu — a tá stačila.

Black Beauty, román o živote koňa podaný z pohľadu zvieraťa samotného, sa stal jedným z najčítanejších diel anglickej literatúry. Sewellová pochádzala z kvákerského prostredia; jej matka Mary Wright Sewellová bola autorkou populárnych detských kníh. Anna žila postupne v Sussexe, Gloucestershire a Norfolku, vždy v blízkosti rodiny. Jej jediný román zmenil spôsob, akým ľudia premýšľali o zaobchádzaní so zvieratami, a stal sa jedným z pilierov hnutia za práva zvierat.

Odchod vojvodu de Broglie (1804)

Dňa 30. marca 1804 zomrel Victor-François de Broglie, druhý vojvoda de Broglie, francúzsky generál a politik, ktorý sa narodil v roku 1718. Bol dôstojníkom francúzskej armády a slúžil po boku svojho otca Françoisa Marie de Broglie, prvého vojvodu de Broglie, v bitkách pri Parme a Guastalle. V roku 1734 získal hodnosť plukovníka. Zastával aj funkciu francúzskeho štátneho sekretára pre vojnové záležitosti. Jeho smrť uzavrela éru, v ktorej rod Brogliovcov formoval francúzsku vojenskú tradíciu.

Tridsiate marca je dátum, ktorý pripomína, že dejiny sa netvoria len na bojiskách a pri rokovacích stoloch, ale aj v laboratóriách, divadlách a za písacími stolmi tichých autorov. Od Muratovej proklamácie po Sewellovej knihu o koňovi — každý z týchto príbehov zanechal stopu, ktorá pretrváva.