Aljaška: Meno, ktoré dal krajine vietor

# Aljaška: Meno, ktoré dal krajine vietor

Keď americký minister zahraničia William H. Seward 30. marca 1867 dojednal kúpu obrovského územia od Ruska za 7,2 milióna dolárov, prevzal aj jeho meno. Slovo Alaska má korene hlboko v jazykoch pôvodných obyvateľov severoamerického Pacifiku — a jeho cesta do svetových slovníkov je príbehom o nedorozumeniach, koloniálnej fonetike a geografickej logike.

Pôvod. Väčšina jazykovedcov odvodzuje názov z aleutského výrazu alaxsxaq (niekedy zapisovaného ako aláxsxaq), ktorý znamená jednoducho „pevnina" alebo „veľká zem". Aleuti, obývajúci reťaz ostrovov v severnom Pacifiku, tak označovali rozľahlú kontinentálnu masu na východe — teda to, čo nebolo ostrov. Pre ostrovný národ bola pevnina tým „druhým", tým veľkým a vzdialeným. Existuje aj alternatívna etymológia z jazyka Yupik, kde alaxsxaq nesie význam „miesto, kam smeruje more" alebo „objekt, voči ktorému pôsobí more".

Vývoj. Ruskí kolonisti v 18. storočí prevzali aleutský tvar a prispôsobili ho vlastnej fonetike — vzniklo Аляска. Keď Rusko predalo územie Spojeným štátom, anglická forma Alaska bola už ustálená v diplomatickej korešpondencii. Slovenčina a čeština slovo adaptovali ako Aljaška, s typickým zmäkčením spoluhlásky.

Dnešné použitie. Slovo Aljaška dnes funguje nielen ako zemepisný názov. V bežnom jazyku sa stalo synonymom pre odľahlosť, mráz a divočinu. Spojenie „to je ako na Aljaške" nepotrebuje vysvetlenie.

Jazykový fakt. Sewardovi súčasníci kúpu vysmiali — v tlači sa objavilo označenie Seward's Folly (Sewardova bláznivosť) a Seward's Icebox (Sewardova mraznička). Samotní Aleuti by sa zrejme pousmiali: oni tú zem nepomenovali podľa ľadu, ale podľa jej veľkosti. Meno krajiny tak nesie perspektívu ľudí, ktorí na ňu hľadeli z mora — nie zhora z mapy.