# Veľký živý plot Indie: colná línia, ktorú pohltila džungľa
Základné fakty
Vnútrozemská colná línia bola bariéra, ktorú britská koloniálna správa vybudovala naprieč Indiou na vymáhanie dane zo soli. Jej súčasťou bol obrovský živý plot — hustá stena z tŕnistých kríkov a stromov, ktorá sa v najväčšom rozsahu tiahla zhruba 4 000 kilometrov od Pandžábu po Urísu. Strážilo ju tisíce colníkov. Prvého apríla 1879 bola táto línia oficiálne zrušená.
Historický kontext
Soľ bola v Indii životná surovina a britská správa na ňu uvalila vysokú daň. Pobrežné oblasti mali k soli lacný prístup, vnútrozemie nie — a pašovanie prekvitalo. Briti preto v prvej polovici 19. storočia začali budovať fyzickú bariéru. Kde nebolo dosť materiálu na múry a ploty, vysádzali tŕnisté kríky, ktoré splynuli do nepriepustnej zeleno steny. Línia mala vlastnú administratívu, strážne stanovištia a pravidelné hliadky. Fungovala ako vnútorná hranica uprostred krajiny.
Zrušenie v roku 1879 nesúviselo s ľútosťou nad obyvateľstvom. Briti jednoducho rozšírili monopol na soľ na celú Indiu, čím sa línia stala zbytočnou. Daň zo soli pretrvala — a o desaťročia neskôr sa stala symbolom odporu, keď Mahátma Gándhí v roku 1930 viedol pochod k moru práve proti nej.
Málo známe zaujímavosti
Živý plot takmer úplne zmizol z historickej pamäti. Až v 90. rokoch 20. storočia ho znovuobjavil britský historik Roy Moxham, ktorý na jeho existenciu narazil náhodou v starej knihe. Napriek obrovskému rozsahu sa po línii nezachovali takmer žiadne fyzické stopy — džungľa a poľnohospodárstvo ju pohltili. Moxham strávil roky hľadaním pozostatkov a výsledkom bola kniha, ktorá tento bizarný colný projekt vrátila do povedomia. Vnútrozemská colná línia zostáva jedným z najzvláštnejších projektov koloniálnej byrokracie — tisíckilometrový živý plot postavený nie proti armáde, ale proti soli.