# Deň, keď Astor položil základy amerického impéria a Wellington dobyl Badajoz
6. apríl v dejinách priniesol obchodné ambície, krvavé obliehania aj zrod nového náboženského hnutia. Pripomeňme si, čo všetko sa v tento deň udialo.
1808: Narodenie amerického multimilionára
Keď John Jacob Astor v roku 1808 založil American Fur Company, málokto tušil, že práve položil základ prvého obrovského amerického majetku. Astor, pôvodom Nemec narodený v roku 1763, prišiel do Ameriky ako prisťahovalec bez veľkého kapitálu. No mal niečo cennejšie — obchodný inštinkt.
American Fur Company sa stala monopolom v obchode s kožušinami na americkom kontinente. Zisky z kožušín však boli len začiatok. Astor paralelne vyvážal ópium do Čínskej ríše a investoval do nehnuteľností v New Yorku a jeho okolí. Kombinácia troch výnosných aktivít — kožušiny, ópium, pozemky — z neho urobila prvého multimilionára v dejinách Spojených štátov.
Astor sa stal zakladateľom jednej z najvplyvnejších amerických dynastií. Rodina Astorovcov formovala ekonomický aj spoločenský život New Yorku po celé 19. storočie. Všetko sa to začalo 6. apríla 1808, podpisom zakladajúcich dokumentov kožušinovej spoločnosti.
1809: Britská blokáda Brestu a zajatie fregaty Niémen
O rok neskôr, 6. apríla 1809, sa v Biskajskom zálive odohrala menšia, no strategicky významná námorná bitka napoleonských vojen. Britské fregaty pod vedením HMS Amethyst zajali francúzsku fregatu Niémen.
Šlo o súčasť systematickej britskej blokády francúzskeho prístavu Brest. Táto stratégia bola jedným z pilierov britského vojnového úsilia — izolovať francúzske prístavy od medzinárodného obchodu, obmedziť dovoz potravín aj vojenského materiálu do Francúzska. Každá zajatá loď oslabovala francúzsku námornú kapacitu a posilňovala britskú kontrolu nad Atlantikom.
Bitka pri Niémen nebola veľkolepým námorným stretom. Bola však presne tým typom vytrvalého, opakovaného tlaku, ktorým Británia nakoniec podlomila Napoleonovu schopnosť viesť vojnu na mori.
1812: Krvavý pád Badajozu
Najdramatickejšou udalosťou 6. apríla je bezpochyby dobytie španielskeho mesta Badajoz v roku 1812. Po trojtýždňovom obliehaní anglo-portugalská armáda pod velením grófa z Wellingtonu — budúceho vojvodu z Wellingtonu — prelomila obranu francúzskej posádky.
Arthur Wellesley, neskorší 1. vojvoda z Wellingtonu, bol v tom čase už uznávaným veliteľom. Skúsenosti získal v anglo-mysorských vojnách, kde sa podieľal na porážke sultána Tipú v roku 1799. Na Pyrenejskom polostrove viedol jednu z najdlhších a najťažších kampaní napoleonských vojen.
Pád Badajozu bol strategickým víťazstvom, ktoré otvorilo cestu k ďalšiemu postupu spojeneckých síl v Španielsku. Wellington sa neskôr stal jednou z kľúčových postáv koaličného víťazstva nad Napoleonom a dvakrát zastával funkciu britského premiéra. Jeho kariéra je jednou z najvýznamnejších vo vojenskej aj politickej histórii Británie 19. storočia.
1830: Zrod mormonizmu
Šiesty apríl 1830 sa zapísal do dejín americkej religiozity. Joseph Smith spolu s Oliverom Cowderym, Davidom Whitmerom a ďalšími v tento deň formálne založili Cirkev Kristovu — zárodok hnutia Svätých neskorších dní.
Oliver Cowdery bol jednou z najdôležitejších postáv raného mormonizmu. Spolu so Smithom sa aktívne podieľal na formovaní hnutia v jeho zakladateľskom období v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Bol spolupracovníkom, svedkom aj organizátorom.
Z malej skupiny veriacich, ktorá sa zišla 6. apríla 1830, vyrástlo jedno z najdynamickejších náboženských hnutí v moderných dejinách. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní má dnes milióny členov po celom svete. Všetko sa začalo jednoduchým organizačným aktom v americkom vidieku pred takmer dvesto rokmi.
Narodení 6. apríla
### Alexander Herzen (1812–1870)
Presne v deň pádu Badajozu — 6. apríla 1812 — sa narodil Alexander Ivanovič Herzen, ruský spisovateľ a mysliteľ, ktorého dnes poznáme ako predchodcu ruského socializmu a jedného z hlavných priekopníkov agrárneho populizmu.
Herzen strávil značnú časť života v londýnskom exile, odkiaľ sa svojimi spismi pokúšal ovplyvňovať politickú situáciu v Rusku. Jeho pôsobenie prispelo ku klimatu, ktoré viedlo k zrušeniu nevoľníctva v roku 1861. Je autorom významného spoločenského románu „Kto je na vine?" a monumentálnych memoárov „Môj život a myšlienky". Herzenov hlas z exilu rezonoval v ruských intelektuálnych kruhoch silnejšie, než si cársky režim bol ochotný pripustiť.
### Robert Volkmann (1815–1883)
O tri roky neskôr, 6. apríla 1815, sa narodil Friedrich Robert Volkmann, nemecký skladateľ, organista a dirigent. Volkmann patril ku generácii nemeckých romantických skladateľov, ktorí formovali hudobný život strednej Európy v 19. storočí. Hoci jeho meno dnes nepatrí medzi najznámejšie, vo svojej dobe bol rešpektovanou postavou nemeckej hudobnej scény.
Úmrtia 6. apríla
### Vladimir Borovikovskij (1757–1825)
Šiesty apríl 1825 je dňom úmrtia Vladimira Lukiča Borovikovského, ruského maliara ukrajinského kozáckeho pôvodu. Borovikovskij pôsobil na dvore Kataríny Veľkej a na prelome 18. a 19. storočia dominoval ruskej portrétnej maľbe.
Jeho cesta od ukrajinských kozáckych koreňov na cársky dvor je príbehom talentu, ktorý si našiel cestu napriek spoločenským bariéram. Borovikovského portréty zachytávajú aristokraciu a elitu ruskej ríše v období jej najväčšieho rozmachu. Zostávajú cenným svedectvom doby aj umeleckým dedičstvom, ktoré presahuje hranice jedného štátu.
Šiesty apríl spája obchodníkov, vojvodcov, prorokov, filozofov aj maliarov. Každý z nich po sebe zanechal stopu — v účtovných knihách, na bojiskách, v chrámoch, na stránkach kníh či na plátnach. Dejiny si nevyberajú jeden príbeh. Rozprávajú ich všetky naraz.