# Kolaborant: keď sa priezvisko stane nadávkou
Deviateho apríla 1940 sa Vidkun Quisling pokúsil o prevrat v Nórsku — prvý štátny prevrat vykonaný rozhlasovým vysielaním. Jeho meno sa odvtedy stalo synonymom tej najodpornejšej formy zrady: spolupráce s okupantom.
Pôvod. Slovo kolaborant pochádza z latinského collaborare — zloženiny predpony com- (spolu) a slovesa laborare (pracovať). V pôvodnom zmysle teda znamenalo jednoducho „spolupracovník". Francúzština ho prevzala ako collaborateur a stáročia ho používala neutrálne — na označenie kolegov, spoluautorov, partnerov v práci.
Zlom. Druhá svetová vojna slovu nadobro zmenila náboj. Keď nemecké jednotky obsadili Francúzsko, Nórsko a ďalšie krajiny, miestni politici ochotní slúžiť okupačnej moci dostali nálepku collaborateurs. Quislingov pokus o prevrat v prospech nacistického Nemecka sa stal učebnicovým príkladom. Angličtina na to reagovala po svojom — priezvisko „Quisling" sa už počas vojny začalo písať s malým začiatočným písmenom a používať ako všeobecné podstatné meno označujúce zradcu vlastného národa. Slovo kolaborant medzitým preniklo do slovenčiny, češtiny, poľštiny aj ďalších jazykov strednej Európy, kde okupácia nebola abstraktným pojmom, ale každodennou skúsenosťou.
Dnešné použitie. Slovenčina pozná obe polohy slova. V akademickom či pracovnom prostredí sa občas objaví neutrálne „kolaborácia" vo význame spolupráce — najmä pod vplyvom angličtiny. No v historickom a politickom diskurze zostáva kolaborant jednoznačne negatívnym označením. Kto kolaboruje, ten zrádza. Bodka.
Jazykový fakt. Quislingov prípad je jedným z mála zdokumentovaných momentov, keď sa priezvisko konkrétneho človeka premenilo na nadávku ešte za jeho života. Britský denník The Times použil slovo „quisling" v hanlivom zmysle už v apríli 1940 — teda v tom istom mesiaci, keď sa Quisling pokúsil o prevrat. Málokedy jazyk reaguje na dejiny takto rýchlo.