Lincoln Memorial, Washington D.C.: Scéna, kde odmietnutie prepísalo dejiny

# Lincoln Memorial, Washington D.C.: Scéna, kde odmietnutie prepísalo dejiny

Základné fakty

Monumentálny chrám z bieleho mramoru na západnom konci National Mall. Tridsaťšesť dórskych stĺpov — jeden za každý štát Únie v čase Lincolnovej smrti. Stavba trvala osem rokov, otvorili ju v roku 1922. Sediacemu Lincolnovi sa návštevníci pozerajú do tváre z výšky takmer šesť metrov.

Historický kontext

9. apríla 1939 sem prišlo 75-tisíc ľudí počúvať kontralstistku Marian Andersonovú. Organizácia Daughters of the American Revolution jej predtým zakázala vystúpiť v neďalekej Constitution Hall — kvôli farbe pleti. Eleanor Rooseveltová na protest z organizácie vystúpila a pomohla zariadiť koncert priamo na schodoch Memoriálu. Andersonová otvorila program piesňou „My Country, 'Tis of Thee". Vystúpenie sa vysielalo rozhlasom do celej krajiny.

Nebolo to naposledy, čo tieto schody poslúžili ako tribúna. O takmer štvrťstoročie neskôr tu Martin Luther King predniesol prejav „I Have a Dream".

Málo známe zaujímavosti

Pri otvorení Memoriálu v roku 1922 bolo publikum rasovo segregované — černošskí účastníci sedeli v oddelenej sekcii. O sedemnásť rokov neskôr na tom istom mieste stála Andersonová pred zmiešaným davom a spievala pre všetkých. Samotná budova sa tak stala symbolom premeny, ktorú reprezentovala — nie dekoráciou, ale dejiskom.

Lincoln Memorial nebol postavený ako koncertná sála. Stal sa ňou napriek sebe.