Deň, keď Ameriku pohli zvieratá, Fitzgerald vydal majstrovské dielo a dvaja Slováci unikli z Auschwitzu

# Deň, keď Ameriku pohli zvieratá, Fitzgerald vydal majstrovské dielo a dvaja Slováci unikli z Auschwitzu

Desiaty apríl je dátum, ktorý sa v dejinách zapisoval perom aj krvou. Spája udalosti zdanlivo nesúvisiace — od barokovej hudby cez boj za práva zvierat až po jeden z najodvážnejších útekov z nacistického vyhladzovacieho tábora. Pozrime sa na to, čo všetko sa v tento deň udialo.

1724: Bach a veľkonočné ráno v Lipsku

Desiateho apríla 1724 zaznela v Lipsku premiéra kantáty Erfreut euch, ihr Herzen (Radujte sa, srdcia) pod vedením samotného Johanna Sebastiana Bacha. Bola to jeho prvá kantáta skomponovaná pre Veľkú noc od príchodu do tohto saského mesta, kde pôsobil ako kantor Tomášskeho kostola.

Bach, rodák z Eisenachu, patril medzi najplodnejších skladateľov neskorého baroka. Jeho dielo zahŕňa orchestrálne Brandenburské koncerty, sólové Suity pre violončelo, Goldbergove variácie či monumentálny Dobre temperovaný klavír. Kantáta z apríla 1724 je jedným z mnohých dôkazov, že Bach nepísal hudbu len pre večnosť — písal ju pre konkrétne nedeľné ráno, pre konkrétnych poslucháčov, pre konkrétny sviatok. A predsa prežila tri storočia.

1806: Narodila sa Juliette Drouet — herečka, ktorá sa vzdala javiska pre lásku

V tento deň roku 1806 sa narodila francúzska herečka Juliette Drouet. Jej kariéra na javisku sa skončila pomerne skoro — nie pre nedostatok talentu, ale pre muža menom Victor Hugo. Drouet sa stala jeho milenkou, sekretárkou a cestovateľskou spoločníčkou. Sprevádzala ho dokonca aj do vyhnanstva na Normanské ostrovy.

Drouet strávila celý život písaním tisícov listov Hugovi. Ich korešpondencia je dnes jedným z najrozsiahlejších epistolárnych archívov francúzskej literatúry. Zomrela v roku 1883, rok pred Hugom, po takmer polstoročí nekonvenčného, no oddaného vzťahu.

1806: Zomrel Horatio Gates — víťaz od Saratogy, porazený pri Camdene

V tom istom roku, keď sa Drouet narodila, zomrel Horatio Gates — britský rodák, z ktorého sa stal americký generál. Gates zohrával kľúčovú úlohu v americkej revolúcii. Jeho najväčším triumfom bolo víťazstvo v bitkách pri Saratoge v roku 1777, ktoré sa považuje za zlomový bod vojny za nezávislosť.

No vojnová sláva býva vrtkavá. V roku 1780 utrpel Gates zdrvujúcu porážku pri Camdene, ktorá poznačila zvyšok jeho kariéry. Historici ho opisujú ako jedného z najkontroverznejších dôstojníkov revolučnej armády — muža, ktorého meno je neoddeliteľne späté s víťazstvom aj s pádom.

1827: Narodil sa Lew Wallace — generál, politik a autor Ben-Hura

Desiateho apríla 1827 prišiel na svet Lewis Wallace — muž, ktorý bol právnikom, generálom Únie v americkej občianskej vojne, diplomatom, guvernérom Územia Nové Mexiko a napokon aj spisovateľom. Práve posledná z týchto rolí mu priniesla najväčšiu slávu.

Wallace je autorom románu Ben-Hur: Príbeh Kristových čias z roku 1880 — diela, ktoré sa stalo jedným z najpredávanejších románov 19. storočia. Knihu označovali za „najvplyvnejšiu kresťanskú knihu devätnásteho storočia" a dočkala sa viacerých filmových adaptácií. Wallace zomrel v roku 1905, no jeho Ben-Hur žije dodnes.

1866: Henry Bergh a zrod ochrany zvierat v Amerike

Desiateho apríla 1866 založil Henry Bergh v New Yorku Americkú spoločnosť pre prevenciu krutosti voči zvieratám (ASPCA). Stalo sa tak tri dni po tom, čo newyorský štátny zákonodarný zbor schválil prvú účinnú legislatívu proti týraniu zvierat v Spojených štátoch.

Bergh, narodený v roku 1813, bol aktivista, ktorý sa odmietol zmieriť s tým, že zvieratá nemajú v americkom práve žiadnu ochranu. Jeho práca sa nezastavila pri zvieratách — v roku 1874 podnietil vznik Newyorskej spoločnosti pre prevenciu krutosti voči deťom (NYSPCC). Bergh tak položil základy dvoch samostatných hnutí za ochranu najzraniteľnejších — tých, ktorí sa nedokážu brániť sami. Zomrel v roku 1888, no inštitúcie, ktoré založil, fungujú dodnes.

1925: Fitzgerald vypustil do sveta Gatsbyho

Desiateho apríla 1925 vydalo vydavateľstvo Scribner's román Veľký Gatsby od F. Scotta Fitzgeralda. Kniha, ktorá sa dnes považuje za jedno z vrcholných diel americkej literatúry, spočiatku nezožala veľký komerčný úspech. Fitzgerald, narodený v roku 1896, bol kronikárom takzvaného jazzového veku — termínu, ktorý sám spopularizoval vo svojej zbierke poviedok Tales of the Jazz Age.

Veľký Gatsby je príbeh o ilúziách, bohatstve a rozpadajúcom sa americkom sne. Fitzgerald za život publikoval štyri romány, štyri zbierky poviedok a 164 kratších próz. Zomrel v roku 1940 vo veku štyridsaťštyri rokov. Až po jeho smrti sa Gatsby stal tým, čím je dnes — symbolom celej literárnej epochy.

1944: Vrba a Wetzler — útek z Auschwitzu, ktorý mal zachrániť životy

Najťažšia udalosť tohto dňa sa odohrala 10. apríla 1944, keď dvaja slovenskí židovskí väzni — Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler — uskutočnili útek z vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Ich cieľ nebol len prežiť. Chceli podať svedectvo.

Po úspešnom úteku zostavili podrobnú správu o fungovaní tábora, dnes známu ako Vrba-Wetzlerova správa. Dokument popisoval systematické vyvražďovanie európskych Židov — genocídu, počas ktorej nacistické Nemecko a jeho kolaboranti v rokoch 1941 až 1945 zavraždili približne šesť miliónov Židov, čo predstavovalo asi dve tretiny židovskej populácie Európy. Vraždy sa uskutočňovali predovšetkým masovými popravami streľbou vo východnej Európe a v plynových komorách vyhladzovacích táborov.

Vrba a Wetzler riskovali vlastné životy, aby svet dostal dôkazy, ktoré už nemohol ignorovať. Ich útek patrí medzi najvýznamnejšie akty odporu počas holokaustu — a pre slovenské dejiny má mimoriadny význam.

Desiaty apríl pripomína, že dejiny nie sú lineárne. V jeden deň sa rodí herečka aj umiera generál, zaznie kantáta aj padne bariéra mlčania. Každá z týchto udalostí zanechala stopu, ktorá pretrváva dodnes.