# Čo keby John Wilkes Booth nezastrelil Abrahama Lincolna?
Piatok 14. apríla 1865. Občianska vojna sa prakticky skončila — generál Lee kapituloval pred piatimi dňami v Appomattoxe. Abraham Lincoln si s manželkou Mary sadol do prezidentskej lóže vo washingtonskom Ford's Theatre na komédiu Our American Cousin. Herec a sympatizant Konfederácie John Wilkes Booth vstúpil do lóže a vystrelil prezidentovi do hlavy. Lincoln zomrel nasledujúce ráno.
Čo keby Booth v ten večer nezatiahol spúšť?
Krátkodobé dôsledky: iná rekonštrukcia
Lincolnov plán pre povojnovú obnovu Juhu bol pozoruhodne zmierliv. Prezident chcel bývalé konfederačné štáty začleniť späť do Únie rýchlo a bez ponižovania. Stačilo, aby desať percent voličov daného štátu zložilo prísahu vernosti, a štát mohol obnoviť svoju vládu. Lincoln veril, že tvrdé tresty len prehĺbia nenávisť a oddiali skutočné zmierenie.
Jeho nástupca Andrew Johnson — muž bez Lincolnovej politickej obratnosti a morálnej autority — túto líniu síce spočiatku nasledoval, no robil to neohrabane a bez schopnosti presvedčiť Kongres. Výsledkom bola séria konfliktov medzi Bielym domom a republikánskou väčšinou, ktorá chcela tvrdší prístup k Juhu. Johnson bol napokon prvým americkým prezidentom, proti ktorému sa začalo impeachmentové konanie.
Keby Lincoln žil, tieto strety by sa pravdepodobne neodohrali v takej ostrej podobe. Lincoln bol majster politického vyjednávania. Dokázal držať pohromade vojnovú koalíciu zloženú z radikálnych aj umierených republikánov. Mal dosť prestíže na to, aby presadil vlastnú verziu rekonštrukcie — alebo aspoň dosiahol funkčný kompromis s radikálnym krídlom vedeným Thaddeom Stevensom a Charlesom Sumnerom.
Strednodobé dôsledky: osud bývalých otrokov
Tu sa dostávame k najbolestivejšej otázke. Lincolnova smrť paradoxne spočiatku posilnila radikálov — vlna sympatií k zavraždenému prezidentovi pomohla presadiť 13., 14. a 15. dodatok ústavy, ktoré zrušili otroctvo, zaručili rovnosť pred zákonom a volebné právo bez ohľadu na rasu.
Lenže radikálna rekonštrukcia nemala dlhú životnosť. Po odchode federálnych vojsk z Juhu v roku 1877 nastúpila éra takzvaných zákonov Jima Crowa — systematickej rasovej segregácie, ktorá trvala takmer storočie.
Keby Lincoln prežil, scenár by bol zložitejší. Na jednej strane by jeho umiernenejší prístup mohol znamenať pomalšie prijímanie ústavných dodatkov. Na druhej strane by jeho autorita a politický inštinkt mohli zabezpečiť, že prijaté zmeny budú pevnejšie zakotvené v praxi, nie len na papieri. Lincoln by mohol vybudovať na Juhu silnejšiu základňu lojálnych politikov — bielych aj čiernych — a vytvoriť podmienky pre trvalejšiu integráciu.
Bez mučeníckej aureoly by však možno chýbal ten emocionálny impulz, ktorý pomohol pretlačiť kľúčové ústavné zmeny cez Kongres. Dejiny občianskych práv v Amerike by sa písali inak — nie nutne lepšie ani horšie, ale určite inak.
Booth vytvoril mýtus
Jedno je isté: Boothov výstrel z Lincolna urobil symbol. Prezidenta-osloboditeľa, amerického svätca. Živý Lincoln by zostal tým, čím bol — brilantným, no kontroverzným politikom, ktorého mnohí na Severe aj Juhu kritizovali. Mŕtvy Lincoln sa stal nedotknuteľnou ikonou. A ikony, na rozdiel od živých prezidentov, nemôžu vyjednávať kompromisy ani riadiť krajinu.
Booth chcel Lincolnovou smrťou zachrániť Konfederáciu. Dosiahol pravý opak — spečatil jej morálnu porážku a daroval Lincolnovi nesmrteľnosť. Niekedy najväčšiu službu nepriateľovi urobí ten, kto ho zabije.