# Vedeli ste, že jedného z najvplyvnejších matematikov 19. storočia poznali za života hlavne ako jazykovedca?

Hermann Grassmann, narodený 15. apríla 1809 v Nemecku, bol polyhistor, ktorého matematické dielo súčasníci takmer úplne ignorovali. Kým dnes ho svet pozná ako priekopníka konceptov, ktoré predchádzali a presahovali modernú teóriu vektorových priestorov, za svojho života ho uznávali predovšetkým ako lingvistu. Jeho matematická práca si získala pozornosť, až keď mal vyše šesťdesiat rokov.

Grassmann zaviedol pojem dnes známy ako Grassmannián — priestor parametrizujúci všetky k-rozmerné lineárne podpriestory. Bol zároveň fyzikom, vydavateľom a všeobecným vedcom. No akademická obec jeho doby jednoducho nevedela, čo si s jeho abstraktnými myšlienkami počať. Paradox je zrejmý: matematik, ktorého práca definovala celé odvetvia modernej algebry, musel čakať desaťročia, kým ju niekto vôbec čítal — a medzitým si budoval kariéru v úplne inom odbore.

Nejde o ojedinelý príbeh v dejinách vedy, no Grassmannov prípad je výnimočne ostrý. Nebol to neúspešný matematik, ktorý sa preorientoval na lingvistiku z núdze. Pracoval v oboch disciplínach paralelne. Svet si jednoducho vybral, za čo ho ocení — a vybral nesprávne. Opravil sa až po Grassmannovej smrti v roku 1877.