Narcis: Kvet, ktorý zmenil anglickú poéziu

# Narcis: Kvet, ktorý zmenil anglickú poéziu

Keď 15. apríla 1802 anglický básnik William Wordsworth so sestrou Dorothy narazili pri jazere Ullswater na „dlhý pás" narcisov, netušili, že tento moment vstúpi do dejín literatúry. No samotné slovo narcis má oveľa staršie a temnejšie korene než akákoľvek romantická báseň.

Pôvod. Slovo pochádza z latinského narcissus, ktoré je priamym prevzatím z gréckeho nárkissos (νάρκισσος). Starí Gréci ho spájali s mýtom o krásnom mladíkovi Narcisovi, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu vo vode a zahynul — na mieste, kde ležal, vyrástol kvet. Jazykovedci však upozorňujú, že spojenie s mýtom môže byť ľudová etymológia. Pravdepodobnejší je súvis s gréckym slovom nárkē (νάρκη), znamenajúcim „strnulosť" alebo „otupenie". Cibuľky narcisu totiž obsahujú alkaloidy, ktoré spôsobujú necitlivosť — a práve od toho istého koreňa nárkē pochádza aj slovo narkóza.

Vývoj. Do slovenčiny sa slovo dostalo cez latinskú botanickú nomenklatúru, ktorá sa v strednej Európe šírila od renesancie. Slovenská podoba narcis je priamočiara — bez zložitých hláskových zmien, pretože ide o učené, nie ľudové prevzatie. V nemčine kvet nazývajú Narzisse, vo francúzštine narcisse, v angličtine sa bežne používa domáce daffodil (zo stredoholandského de affodil, skomolením z latinského asphodelus).

Dnešné použitie. Slovo funguje v dvoch rovinách. V botanike označuje rod Narcissus z čeľade amarylkovitých — jarný kvet s nápadnou korunkou. V psychológii dal mýtický Narcis meno celej poruche osobnosti: narcizmus, termín, ktorý v roku 1898 zaviedol Havelock Ellis a neskôr rozvinul Sigmund Freud.

Jazykový fakt. Jeden grécky koreň nárkē tak dal svetu tri významovo vzdialené slová: názov jarného kvetu, psychiatrickú diagnózu a lekársky výkon. Máloktoré slovo v slovenčine spája záhradu, ordináciu a operačnú sálu tak elegantne ako narcis.