# Automat: Stroj, ktorý si žije vlastným životom
Slovo automat sa dnes používa tak samozrejme, že málokto sa zamyslí nad jeho pôvodom. A predsa — jeho dejiny siahajú hlboko do antiky a úzko súvisia s ľudskou túžbou vytvoriť niečo, čo koná samo od seba.
Základ tvorí grécke αὐτόματον (autómaton), zložené z αὐτός (autós — sám) a μᾶτος (mâtos — konajúci, pohybujúci sa). Doslova teda: to, čo sa pohybuje samo. Už Homér v Iliade opisoval trojnožky boha Héfaista, ktoré sa údajne pohybovali samy. Aristotelov spis O pohybe zvierat zas pracoval s myšlienkou samovoľného pohybu ako filozofickým problémom.
Do latinčiny prešlo slovo ako automaton prakticky bez zmeny. V stredoveku sa používalo zriedkavo — skôr v alchymistických a mechanických kontextoch. Skutočný rozmach nastal v 17. a 18. storočí, keď európski konštruktéri začali budovať mechanické figúry: písarov, hudobníkov, kačice. Práve do tohto obdobia spadá aj slávny podvod Wolfganga von Kempelena. Jeho takzvaný Mechanický Turek, predstavený práve 17. apríla 1783, mal byť šachovým automatom — strojom, ktorý dokáže hrať šach sám. V skutočnosti vo vnútri skrine sedel ukrytý ľudský hráč. Paradoxne, práve tento podvod pomohol slovu automat zľudovieť v európskych jazykoch, lebo vyvolal obrovskú vlnu záujmu o mechanické stroje.
V slovenčine sa slovo zadomácnilo cez nemecké Automat v 19. storočí. Postupne nadobudlo viacero významov: od predajného automatu na nápoje cez samočinnú zbraň až po abstraktný pojem v informatike — konečný automat je dnes základný koncept teórie výpočtov.
Zaujímavý jazykový fakt: zatiaľ čo v slovenčine a väčšine európskych jazykov si slovo zachovalo pôvodný tvar, v angličtine z neho vznikol aj výraz automation (1946), ktorý zaviedol inžinier Delmar Harder z firmy Ford. Kempelenov falošný automat bol teda podvod — ale slovo, ktoré pomohol rozšíriť, dnes poháňa celé odvetvia.