# Pevnosť Königstein: útes, z ktorého sa nedalo ujsť — až na raz
Saské Švajčiarsko, Nemecko
Stolová hora nad Labom, 240 metrov nad hladinou rieky. Plošina dlhá vyše 300 metrov, široká takmer 180. Steny z pieskovca, takmer kolmé. Königstein nie je hrad — je to prírodný trezor, na ktorý ľudia len prilepili múry.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. Postupne tu sídlili českí králi, saské kniežatá aj nemeckí vojaci. Nikdy v dejinách nebol Königstein dobytý vojenskou silou. Sasko ho po stáročia využívalo ako štátny sejf — v časoch vojen sem sťahovali pokladnice, umelecké zbierky a archívy.
No jeho hlavnou úlohou bolo väzenie. Medzi múrmi sa vystriedali revolucionári, vojnoví zajatci aj politickí väzni. Práve tu Nemci počas druhej svetovej vojny internovali vysokopostavených spojeneckých dôstojníkov.
17. apríla 1942 odtiaľto unikol francúzsky generál Henri Giraud. Šesťdesiatdvaročný veterán, zajatý v roku 1940, si útek pripravoval mesiace. Z pevnosti, z ktorej sa podľa dobovej povesti nedalo utiecť, sa spustil po lane nadol skalnou stenou. Dostal sa cez okupované územie a napokon do severnej Afriky, kde sa stal jedným z vodcov francúzskeho odboja — a priamym rivalom Charlesa de Gaulla.
Málo známe: Na nádvorí pevnosti sa nachádza jedna z najstarších a najhlbších studní v Sasku — vyše 150 metrov. Jej hĺbenie trvalo desaťročia. V 19. storočí tu zasa Auguste Bebel, zakladateľ nemeckej sociálnej demokracie, strávil väzenský trest a práve tu napísal časť svojich kľúčových textov. Königstein bol teda zároveň väzením aj knižnicou.
Dnes je pevnosť múzeom a jednou z najnavštevovanejších pamiatok Saska. Výťah vyrezaný do skaly vezie turistov hore. Ani o centimeter ľahšie než Giraudov zostup — len opačným smerom.