Dvadsiaty apríl je dňom, v ktorom sa stretávajú veľké vojnové ťaženia, kuriózne právne prípady, odvážne výpravy do neznáma aj temné oslavy diktatúry. Od napoleonských bitiek cez posledný pokus o súdny súboj v Anglicku až po pompéznu vojenskú prehliadku v nacistickom Berlíne — tento dátum ponúka prierez európskymi dejinami v celej ich rozporuplnosti.
1808: Narodil sa budúci cisár Napoleon III.
Dňa 20. apríla 1808 prišiel na svet muž, ktorý sa mal stať prvým prezidentom a zároveň posledným monarchom Francúzska. Napoleon III. — pôvodným menom Louis-Napoléon Bonaparte — bol synovcom slávnejšieho Napoleona I. a zdedil po ňom nielen priezvisko, ale aj ambície pretvoriť Francúzsko na dominantnú európsku mocnosť.
Jeho politická kariéra bola rovnako dramatická ako kariéra jeho strýka. V roku 1848 sa stal prezidentom Francúzskej republiky — prvým v dejinách krajiny. O štyri roky neskôr vyhlásil Druhé francúzske cisárstvo a vládol ako cisár až do svojho zvrhnutia v roku 1870. Obdobie jeho vlády prinieslo rýchlu industrializáciu Francúzska, masívnu výstavbu infraštruktúry a vzostup francúzskeho vplyvu vo svetovej politike po niekoľkých desaťročiach relatívneho útlmu. Zomrel v roku 1873.
1809: Napoleon I. poráža Rakúšanov v bitke pri piatej koalícii
O rok neskôr po narodení svojho synovca sa Napoleon I. opäť nachádzal tam, kde bol najnebezpečnejší — na bojisku. Dňa 20. apríla 1809, v rámci vojny piatej koalície, viedol francúzsko-nemecké sily do víťazného stretu proti posilnenému rakúskemu zboru.
Napoleon Bonaparte, francúzsky generál a neskorší cisár, sa narodil v roku 1769 a počas svojej kariéry viedol sériu vojenských ťažení naprieč Európou a severnou Afrikou. Ako štátnik a vojvodca formoval politickú mapu kontinentu spôsobom, ktorý rezonuje dodnes. Cisárom Francúzov bol od roku 1804 do svojej prvej abdikácie v roku 1814, s krátkym návratom počas Sto dní v roku 1815. Zomrel v roku 1821.
Bitka z 20. apríla 1809 bola jedným z mnohých stretov, v ktorých Napoleon preukázal svoju schopnosť rýchleho manévrovania a rozhodného velenia aj proti početnému a dobre pripravenému nepriateľovi.
1818: Anglicko zrušilo súdny súboj — štyri dni po tom, čo ho súd ešte uznal
Rok 1818 priniesol právnu kuriozitu, ktorá dodnes fascinuje historikov práva. Štyri dni pred 20. aprílom Kráľovský súd (Court of King's Bench) v prípade Ashford verzus Thornton potvrdil právo obvineného z vraždy na takzvaný „trial by combat" — súdny súboj. Išlo o metódu germánskeho práva, pri ktorej sa spor dvoch strán riešil duelom. Víťaz bol vyhlásený za toho, kto má pravdu.
Táto prax pretrvávala počas celého európskeho stredoveku a postupne vymizla v priebehu 16. storočia — no formálne nebola nikdy zrušená. Rozhodnutie súdu vyvolalo šok. Parlament zareagoval rýchlo a 20. apríla 1818 pristúpil k legislatívnemu zrušeniu tohto archaického inštitútu. Bol to posledný prípad, keď sa právo na súdny súboj v Anglicku reálne uplatnilo.
1818: Narodil sa Heinrich Göbel, nemecko-americký vynálezca
V tom istom roku — 20. apríla 1818 — sa v Nemecku narodil Heinrich Göbel, presný mechanik a vynálezca, ktorý sa neskôr preslávil v Amerike pod poangličteným menom Henry Goebel. V roku 1848 emigroval do New Yorku, kde žil až do svojej smrti v roku 1893. Americké občianstvo získal v roku 1865. Göbel sa zapísal do dejín ako zručný remeselník a inovátor. Jeho práca v oblasti presnej mechaniky mu získala uznanie na oboch stranách Atlantiku.
1828: René Caillié dosiahol Timbuktu — a vrátil sa živý
Dvadsiateho apríla 1828 dosiahol francúzsky prieskumník René Caillié mesto Timbuktu na území dnešného Mali. Táto udalosť bola prelomová — Caillié sa stal prvým Európanom, ktorý sa z tohto legendami opradeného mesta vrátil živý. Pred ním sa do Timbuktu dostal britský dôstojník major Gordon Laing, no ten bol v septembri 1826 zavraždený pri odchode z mesta.
Za svoj úspech získal Caillié od Société de Géographie odmenu 9 000 frankov. Pre Európu 19. storočia bolo Timbuktu symbolom neprístupnosti a tajomstva — mesto na okraji Sahary, o ktorom sa šírili legendy o nesmiernom bohatstve. Cailliého cesta tento mýtus čiastočne narušila, no zároveň potvrdila, aké nebezpečné boli výpravy do vnútra afrického kontinentu. Caillié sa narodil v roku 1799 a zomrel mladý, v roku 1838, no jeho meno zostalo natrvalo spojené s jedným z najodvážnejších prieskumných počinov svojej doby.
1874: Zomrel Alexander H. Bailey
Dvadsiateho apríla 1874 zomrel Alexander Hamilton Bailey, americký právnik, sudca a politik z New Yorku. Narodil sa v roku 1817 a pôsobil ako člen Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických. Jeho kariéra spájala právnickú prax so službou vo verejnom živote — kombinácia typická pre americkú politickú elitu 19. storočia.
1939: Nacistické Nemecko oslavovalo Hitlerove päťdesiatiny
Najtemnejšou udalosťou 20. apríla je bezpochyby rok 1939. Päťdesiate narodeniny Adolfa Hitlera sa v nacistickom Nemecku oslavovali ako celonárodný sviatok. Minister propagandy Joseph Goebbels zabezpečil, aby sa berlínske oslavy stali okázalou podívanou zameranou výlučne na osobu vodcu.
Súčasťou osláv bola vojenská prehliadka, na ktorej sa zúčastnilo 40 000 až 50 000 nemeckých vojakov. Nad hlavami im preletelo 162 lietadiel Luftwaffe. Prehliadka mala demonštrovať vojenskú silu Tretej ríše — a to len niekoľko mesiacov pred vypuknutím druhej svetovej vojny v septembri toho istého roka.
Táto pompézna akcia dnes slúži ako pripomienka toho, ako dokáže propaganda premeniť narodeniny jedného človeka na nástroj zastrašovania a kultu osobnosti. Kontrast medzi sviatočnou atmosférou v uliciach Berlína a hrôzami, ktoré nasledovali, patrí k najdesivejším paradoxom 20. storočia.
Dvadsiaty apríl je dátum plný kontrastov. Stoja v ňom vedľa seba vojvodcovia aj prieskumníci, vynálezcovia aj diktátori, právne kuriozity aj politické kariéry. Spája ich jedno — každý z nich zanechal stopu, ktorú si dejiny zapamätali.