Stredovek sa v Anglicku formálne skončil dávno pred 19. storočím. No jeho právne pozostatky dokázali prekvapiť aj vtedajších právnikov. Dvadsiateho apríla 1818 — štyri dni po tom, čo Kráľovská lavica potvrdila právo obvineného z vraždy na takzvaný „trial by battle" v prípade Ashford proti Thorntonovi — musel britský parlament konať. Výsledok? Zrušenie inštitútu, ktorý v praxi nikto nepoužíval celé stáročia, no ktorý v zákonoch prežíval ako právna fosília.
Súdny súboj bol pôvodne súčasťou germánskeho práva. Ak chýbali svedkovia alebo priznanie, spor rozhodol boj muža proti mužovi. Víťaz mal pravdu — tak znela logika raného stredoveku. V kontinentálnej Európe tento zvyk postupne vymizol počas 16. storočia. V Anglicku ho však nikto výslovne nezrušil. Zákon jednoducho zostal na papieri, zabudnutý a nepovšimnutý.
Až kým sa niekto neodvolal. Prípad Ashford v. Thornton donútil súd priznať, že starodávne právo formálne stále platí. Paradox bol zrejmý: krajina, ktorá sa považovala za maják moderného práva, musela v roku 1818 urýchlene odstraňovať pozostatok z čias, keď sa spravodlivosť merala mečom.
Právo totiž nie je len to, čo sa uplatňuje, ale aj to, čo sa zabudlo zrušiť.