Dátum 20. apríla je v zaznamenaných udalostiach tvrdohlavo nepokultúrnený. Žiadna filmová premiéra, žiadny vydaný album, žiadny román hodený na pult kníhkupectva. Namiesto toho deň patrí generálom, zákonom a cestovateľom.
Čo tu predsa len je
Najbližšie ku kultúre sa z dodaných faktov dostaneme takto:
Timbuktu ako literárny mýtus. V roku 1828 dorazil francúzsky prieskumník René Caillié do Timbuktu — prvý Európan, ktorý sa odtiaľ vrátil živý. Mesto bolo po stáročia synonymom nedosiahnuteľného, tajomného konca sveta. Cailliého cesta živila európsku literárnu imagináciu celé desaťročia, no žiadne konkrétne dielo z dostupných údajov potvrdiť nemožno.
Propaganda ako anti-kultúra. V roku 1939 zorganizoval Joseph Goebbels v Berlíne pompéznu oslavu Hitlerových 50. narodenín — 40 000 až 50 000 vojakov v sprievode, 162 lietadiel Luftwaffe nad hlavami. Nebol to kultúrny akt, ale jeho dokonalá inverzia: inscenované divadlo moci, kde estetika slúžila výhradne propagande.
Súboj ako dramatický žáner. V roku 1818, štyri dni po tom, čo anglický súd potvrdil právo obvineného z vraždy na súdny súboj (trial by combat), tento stredoveký zvyk konečne zrušili. Motív súdneho súboja pritom dodnes žije v literatúre a filme — od Waltera Scotta po Game of Thrones.
Záver je prostý: 20. apríl má na konte cisárov a výbušniny, nie perá a plátna. Ak kultúra v tento deň niečo urobila, poskytnuté pramene o tom mlčia.