20. apríl nepatrí medzi veľké dátumy športových dejín — no práve v tento deň roku 1818 sa uzavrela kapitola, ktorá spája svet fyzického súperenia s právnym poriadkom.
Koniec súdnych súbojov v Anglicku
Štyri dni po tom, čo Kráľovská lavica (Court of King's Bench) potvrdila v prípade Ashford v Thornton právo obvineného z vraždy na súdny súboj (trial by combat), začal sa proces, ktorý tento archaický inštitút definitívne pochoval. Súdny súboj — v podstate justíciou posvätený duel — bol po stáročia uznávaným spôsobom riešenia sporov v germánskom práve. Dve sporiace sa strany nastúpili do boja muž proti mužovi; kto zvíťazil, mal pravdu.
Tento zvyk pretrvával v Európe celý stredovek a vytrácal sa až v priebehu 16. storočia. Že sa ešte v roku 1818 mohol obvinený odvolať na právo biť sa pred súdom, šokovalo vtedajšiu britskú verejnosť.
Súboj a šport — tenká hranica
Súdny súboj nebol šport v modernom zmysle. No pravidlá mal, rozhodcu mal, fyzická pripravenosť rozhodovala. Práve z tejto tradície regulovaného boja vyrástli neskôr disciplíny ako šerm či box — zo smrteľne vážnej veci sa stal súťažný formát s bodovaním namiesto rozsudku.
Keď dnes sledujeme zápas v oktagone alebo šermiarsky bout na olympiáde, pozeráme sa na vzdialených potomkov inštitútu, ktorý 20. apríla 1818 dostal v Anglicku posledný úder.