Slovo súboj patrí medzi tie, ktoré dnes používame takmer výlučne v prenesenom význame — hovoríme o súboji kandidátov, o strete názorov, o zápase o titul. No jeho pôvod je doslovný a krvavý.
Slovenské súboj vzniklo zložením predpony sú- (vyjadrujúcej spoločnosť, vzájomnosť) a slova boj. Doslova teda znamená „spoločný boj" — stretnutie dvoch ľudí v organizovanom zápase. Slovanský koreň bojь sa rekonštruuje z praslovančiny a súvisí so slovesom biti. Podobné konštrukcie nájdeme v češtine (souboj), poľštine (pojedynek — tu sa etymológia vydala inou cestou, cez „jednotlivý zápas") aj v ruštine (поединок).
Porovnanie s germánskymi a románskymi jazykmi je pozoruhodné. Anglické duel pochádza z latinského duellum, čo bola archaická podoba slova bellum (vojna). V stredoveku si ho však ľudová etymológia spojila s duo (dvaja) — a tento „nesprávny" výklad paradoxne presne vystihuje podstatu veci. Nemecké Zweikampf je zasa doslovný preklad: zwei (dva) + Kampf (zápas).
Práve 20. apríla 1818 britský parlament definitívne zrušil právo na trial by combat — súdny súboj, pri ktorom sa vina či nevina rozhodovala zbraňou. Stalo sa tak štyri dni po tom, čo Kráľovská lavica v prípade Ashford proti Thorntonovi potvrdila, že obvinený z vraždy má na takýto súboj stále zákonné právo. Tento inštitút germánskeho práva prežíval v Európe od raného stredoveku a postupne vymizol v priebehu 16. storočia — no formálne v anglickom práve existoval až do roku 1818.
Dnes slovo súboj stratilo svoju fyzickú ostrosť. Súbojom nazývame televíznu debatu, šachový turnaj aj futbalový zápas. No v jeho koreňoch stále znie pôvodný zmysel: dvaja ľudia, jedna sporná vec a presvedčenie, že pravda sa dá vybojovať silou. Jazykový detail na záver — slovenčina ako jeden z mála jazykov v tomto slove zachováva predponu vzájomnosti (sú-). Zdôrazňuje tým, že súboj nie je jednostranný útok, ale dohodnutý stret dvoch rovnocenných strán.