Timbuktu leží na južnom okraji Sahary v dnešnom Mali, pri severnom ohybe rieky Niger. Po stáročia fungovalo ako kľúčová križovatka transsaharského obchodu — soľ zo severu sa tu vymieňala za zlato z juhu.
Základné fakty. Mesto založili Tuaregovia okolo 12. storočia. V 15. a 16. storočí zažilo zlatý vek ako centrum islamskej vzdelanosti — jeho univerzita Sankore a knižnice uchovávali desaťtisíce rukopisov. Pre Európanov však Timbuktu zostávalo takmer mýtickým miestom, synonymom nedosiahnuteľnej vzdialenosti.
Čo sa stalo 20. apríla. V roku 1828 dorazil do Timbuktu francúzsky cestovateľ René Caillié. Nebol prvým Európanom v meste — pred ním sa tam dostal britský dôstojník major Gordon Laing, ktorého však v septembri 1826 pri odchode z mesta zavraždili. Caillié sa tak stal prvým Európanom, ktorý sa z Timbuktu vrátil živý. Za tento výkon získal od Société de Géographie odmenu 9 000 frankov.
Málo známe. Caillié cestoval v prestrojení za arabského obchodníka — otvorene kresťanský Európan by cestu pravdepodobne neprežil, ako ukázal Laingov osud. Paradoxom je, že samotné mesto ho sklamalo: namiesto bájneho zlatého sídla našiel zaprášené hlinené stavby. Timbuktu vtedy už dávno prešlo zenitom svojej slávy.
Dnes je Timbuktu zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Jeho historické rukopisy, z ktorých mnohé prežili stáročia v súkromných rodinných knižniciach, patria medzi najvzácnejšie písomné pamiatky afrického kontinentu.