22. apríla — tentoden.sk

Dvadsiaty druhý apríl sa v dejinách zapísal krvou, kovom aj politikou. Od zúfalého povstania väzňov v chorvátskom tábore smrti cez americkú mincu, ktorá ako prvá niesla odkaz na Boha, až po vznik štátu, ktorý vydržal len mesiac. Pozrime sa na tento deň podrobnejšie.

1945 – Krvavá vzbura v Jasenovci

Koncentračný tábor Jasenovac v bábkovom Nezávislom štáte Chorvátsko bol jedným z najhorších miest systematického vraždenia v Európe počas druhej svetovej vojny. Tento štát, zriadený na časti okupovanej Juhoslávie 10. apríla 1941, fungoval najprv ako protektorát fašistického Talianska a po roku 1943 ako bábkový štát nacistického Nemecka. Jeho územie zahrňovalo väčšinu dnešného Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.

Dňa 22. apríla 1945, keď sa vojna už blížila ku koncu, sa približne 600 väzňov tábora rozhodlo pre zúfalý čin — ozbrojené povstanie. Vedeli, čo ich čaká, ak zostanú nečinní. Vzbura však bola brutálne potlačená. Z 600 revoltujúcich väzňov sa podarilo uniknúť len 80. Zvyšok zahynul pri pokuse o útek alebo bol zabitý strážami. Jasenovac zostáva jedným z najtemnejších symbolov genocídy na Balkáne a aprílová vzbura pripomína, že aj v absolútne beznádejnej situácii sa ľudia dokázali postaviť na odpor.

1864 – Amerika razí mincu s Bohom

Americký Kongres 22. apríla 1864 schválil zákon o mincovníctve (Coinage Act), ktorý povolil razenie dvojcentovej mince. Tá sa stala historicky prvou americkou mincou nesúcou nápis odkazujúci na vieru v Boha. Minca bola dielom gravéra Jamesa B. Longacra.

Dvojcentovka sa razila pre bežný obeh v rokoch 1864 až 1872, v roku 1873 už len pre zberateľov. Napriek svojmu historickému významu sa minca nikdy nestala populárnou. Ročné objemy razenia postupne klesali, pretože iné drobné mince — najmä nikel — sa ukázali ako praktickejšie. Zákon o mincovni z roku 1873 dvojcentovku definitívne zrušil. No precedens, ktorý vytvorila, pretrval — nápis na amerických minciach sa stal trvalou tradíciou.

1918 – Štát, ktorý trval jeden mesiac

Na troskách Ruskej ríše vznikol 22. apríla 1918 útvar s dlhým menom — Zakaukazská demokratická federatívna republika. Zahrňovala územia dnešného Arménska, Azerbajdžanu a Gruzínska, ako aj časti dnešného Ruska a Turecka.

Ambícia bola veľká: vytvoriť federáciu kaukazských národov schopnú samostatnej existencie v chaose po páde cárizmu. Realita bola iná. Vnútorné rozpory medzi gruzínskymi, arménskymi a azerbajdžanskými politickými elitami boli príliš hlboké. Ako prvé vyhlásilo nezávislosť Gruzínsko, krátko nato ho nasledovali Arménsko a Azerbajdžan. Zakaukazská federácia zanikla po necelom mesiaci existencie — jeden z najkratšie trvajúcich štátnych útvarov moderných dejín. Jej zlyhanie predznamenalo desaťročia konfliktov v regióne, ktoré v rôznych podobách pretrvávajú dodnes.

1885 – Londýn rieši obranu kolónií

Britské koloniálne impérium 22. apríla 1885 zriadilo Výbor pre koloniálnu obranu (Colonial Defence Committee), stály orgán Koloniálneho úradu. Výbor vznikol v špecifickom kontexte: britská armáda postupne sťahovala svoje jednotky z koloniálnych posádok s tým, že koloniálne vlády ich nahradia miestne naverbovanými vojakmi.

Podnetom na vznik výboru boli rastúce bezpečnostné obavy. Ruské víťazstvo v rusko-tureckej vojne 1877 – 1878 zvýšilo napätie a vyvolalo potrebu systematickejšieho prístupu k obrane rozľahlého impéria. Výbor fungoval až do roku 1908 a jeho úlohou bolo koordinovať obranné stratégie naprieč britskými zámorskými územiami. Prvé zasadnutie sa konalo práve 22. apríla 1885.

Narodili sa 22. apríla

Charles-Denis Bourbaki (1816 – 1897) — francúzsky generál, jedna z výrazných vojenských osobností 19. storočia. Bourbaki slúžil vo francúzskej armáde počas viacerých konfliktov a jeho meno sa zapísalo do vojenskej histórie krajiny. Zomrel v roku 1897.

Julius Sterling Morton (1832 – 1902) — americký novinár, politik a vizionár. Morton pôsobil ako redaktor novín v Nebraske a neskôr sa stal ministrom poľnohospodárstva v administratíve prezidenta Grovera Clevelanda — bol tretím človekom v tomto úrade. Politicky patril k bourbonským demokratom, zastával konzervatívne postoje v ekonomických aj sociálnych otázkach a staval sa proti agrárnemu populizmu. Jeho najtrvalejším odkazom je založenie Dňa stromov (Arbor Day) v roku 1872 — sviatku, ktorý sa dodnes oslavuje v Spojených štátoch aj vo svete. V roku 1897 začal vydávať týždenník, čím sa vrátil k svojim novinárskym koreňom.

Zomrel 22. apríla

Pierre-Charles de Villeneuve (1763 – 1806) — francúzsky viceadmirál, muž, ktorého meno je navždy spojené s jednou z najväčších námorných pohrôm v dejinách Francúzska. Villeneuve velil spojenej francúzsko-španielskej flotile v bitke pri Trafalgare v roku 1805, kde utrpel zdrvujúcu porážku od britského Kráľovského námorníctva pod vedením admirála Nelsona. Trafalgar definitívne ukončil Napoleonove ambície na inváziu Británie a potvrdil britskú námornú nadvládu na ďalšie storočie. Villeneuve zomrel 22. apríla 1806, necelý rok po katastrofe, ktorá poznačila záver jeho kariéry aj života.