Jasenovac – hrôza za južnou hranicou

22\. apríla 1945 sa asi 600 väzňov koncentračného tábora Jasenovac v Nezávislom štáte Chorvátsko vzbúrilo. Prežilo len okolo 80. Jasenovac bol jedným z najhorších táborov v Európe a fungoval na území bábkového štátu nacistického Nemecka a fašistickej Itálie, vytvoreného z častí okupovanej Juhoslávie.

Pre Slovensko nie je táto udalosť vzdialená. Slovenský štát (1939–1945) bol rovnako satelitom Tretej ríše. Deportácie slovenských Židov smerovali do vyhladzovacích táborov – mechanizmus bol rovnaký, len adresy sa líšili. Jasenovac a slovenské deportačné transporty boli produktom toho istého systému. V apríli 1945, keď väzni Jasenovca bojovali o holý život, Slovensko už niekoľko týždňov oslobodzovala Červená armáda a povstalecké jednotky.

1918: Kaukaz sa rozpadol – a stredná Európa tiež

22\. apríla 1918 vznikla Zakaukazská demokratická federatívna republika na území bývalého Ruského impéria. Zahŕňala dnešné Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko. Vydržala jediný mesiac – potom sa rozpadla na tri samostatné štáty.

Paralela so Slovenskom je zrejmá. V tom istom roku 1918 sa rozpadalo Rakúsko-Uhorsko a formovalo sa Československo. Zakaukazská republika aj Československo vznikli z trosiek ríš, ktoré neprežili prvú svetovú vojnu. Rozdiel: kaukazská federácia sa rozpadla za týždne, Československo vydržalo dvadsať rokov. Otázka, či menšie národy dokážu žiť v spoločnom štáte, však trápila oba regióny rovnako.

Americká dvojcentovka a slovenská emigrácia

V roku 1864 americký Kongres schválil zákon o razení mincí, ktorý okrem iného zaviedol dvojcentovú mincu – prvú americkú mincu s nápisom In God We Trust. Navrhol ju James B. Longacre, razila sa do roku 1873.

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa začínala prvá veľká vlna slovenskej emigrácie do USA. Slováci odchádzali za prácou najmä do pensylvánskych baní a pittsburských oceliarní. Dvojcentovka bola jednou z mincí, s ktorými sa novoprichádzajúci prisťahovalci stretávali v každodennom živote – aj keď ju čoskoro z obehu vytlačili populárnejšie niklové mince.

Koloniálny výbor – svet, do ktorého Slováci nepatrili

22\. apríla 1885 prvýkrát zasadal Výbor pre koloniálnu obranu, stály orgán britského Koloniálneho úradu. Riešil sťahovanie britských vojsk z kolónií a ich nahrádzanie miestne naverbovanými jednotkami, najmä po ruskom víťazstve v rusko-tureckej vojne (1877–1878).

Slovensko, vtedy súčasť Uhorska v rámci Rakúsko-Uhorska, nemalo na koloniálnych hrách podiel. No rusko-turecká vojna, ktorá koloniálny výbor podnietila, mala dosah aj na stredoeurópsku politiku. Berlínsky kongres z roku 1878 prekresľoval mapu Balkánu, čo ovplyvňovalo mocenskú rovnováhu v regióne, v ktorom Slováci žili.

Villeneuve – admirál, ktorý prehral pri Trafalgare

22\. apríla 1806 zomrel francúzsky viceadmirál Pierre-Charles de Villeneuve, veliteľ francúzsko-španielskej flotily porazenej v bitke pri Trafalgare v roku 1805. Napoleonské vojny sa bezprostredne dotýkali slovenského územia – napoleonské vojská sa viackrát dostali až k Bratislave a v roku 1805 sa neďaleko nej odohrala bitka pri Slavkove.

Jeden deň, sedem udalostí, jedno poučenie: veľké dejiny nikdy neobchádzali malé národy. Len sa ich málokto pýtal na názor.