Surat leží na brehu rieky Tápí v indickom štáte Gudžarát. Dnes je to ekonomické centrum s viac ako šiestimi miliónmi obyvateľov a hlavné mesto svetového brúsenia diamantov — spracúva sa tu odhadom 90 percent všetkých diamantov na planéte.
V apríli 1837 však mesto zažilo najničivejší požiar vo svojej histórii. Oheň zabil vyše 500 ľudí a zrovnal so zemou 9 737 domov v okruhu takmer 16 kilometrov. Zničil približne tri štvrtiny mesta. Surat bol vtedy pod správou Britskej východoindickej spoločnosti.
Katastrofa nezasiahla prázdnu pustatinu. Surat bol po stáročia jedným z najbohatších prístavov Ázie. V 17. storočí odtiaľto odchádzali lode mogulských obchodníkov do Perzie, Arábie aj východnej Afriky. Práve tu v roku 1612 zakotvili prví britskí kupci a založili svoju vôbec prvú obchodnú stanicu v Indii. Mesto bolo vstupnou bránou Britov na subkontinent.
Po požiari z roku 1837 sa Surat musel prakticky vybudovať nanovo. Stará zástavba ustúpila širším uliciam a murovaným budovám. Paradoxne, práve táto vynútená obnova položila základy moderného mesta. Dodnes sa v centre zachovali zvyšky pôvodných mogulských hradieb a holandského a anglického cintorína. Sú tichými pripomienkami toho, koľko vrstiev dejín sa tu nahromadilo, kým ich plamene jedného aprílového dňa takmer zmazali.