Dvadsiaty šiesty apríl sa v dejinách zapísal krvou, bombami aj politickými rozhodnutiami, ktoré zmenili svet. Tento dátum spája americkú občiansku vojnu s nacistickým terorom, španielske bojisko so slovinským odbojem — a medzi tým aj životy ľudí, ktorých mená dnes poznáme z učebníc aj z literatúry.
1801: Narodil sa Ambrose Dudley Mann — prvý námestník ministra zahraničia USA
V roku 1801 prišiel na svet Ambrose Dudley Mann, americký diplomat, ktorý sa zapísal do histórie ako vôbec prvý námestník ministra zahraničných vecí Spojených štátov (Assistant Secretary of State). Mann však nebol len priekopníkom americkej diplomacie — neskôr sa stal komisárom Konfederácie, teda južanských štátov, počas americkej občianskej vojny. Jeho kariéra symbolizuje rozpoltenosť americkej politickej elity 19. storočia, keď tí istí muži, ktorí budovali federálne inštitúcie, napokon stáli proti Únii. Mann zomrel v roku 1889.
1804: Charles Goodyear — bankár, právnik, politik
O tri roky neskôr, v roku 1804, sa narodil Charles Goodyear — nie vynálezca vulkanizácie gumy, ako by sa mohlo zdať podľa mena, ale newyorský bankár, právnik a politik. Goodyear zastupoval svoj štát v americkom Kongrese v dvoch obdobiach: v rokoch 1845 až 1847 a potom znova v rokoch 1865 až 1867. Jeho život bol typickou ukážkou americkej politickej kariéry 19. storočia, kde sa finančníctvo, právo a verejná služba navzájom prirodzene prelínali. Zomrel v roku 1876.
1865: Koniec úteku Johna Wilkesa Bootha
Dvanásť dní po tom, čo zastrelil prezidenta Abrahama Lincolna vo washingtonskom Fordovom divadle, dostal John Wilkes Booth guľku od vojakov americkej armády. Stalo sa tak 26. apríla 1865, keď ho vojaci dolapili a smrteľne postrelili.
Booth nebol žiadny obyčajný vrah. Pochádzal z prominentnej divadelnej rodiny z Marylandu a sám patril medzi uznávaných javiskových hercov svojej doby. Bol však zároveň horlivým sympatizantom Konfederácie. Zrušenie otroctva v Spojených štátoch vnímal ako katastrofu a Lincolna nenávidel. Atentát zo 14. apríla 1865 bol jeho odpoveďou na porážku Juhu.
Po streľbe vo Fordovom divadle sa Boothovi podarilo uniknúť a takmer dva týždne unikal spravodlivosti. Dvadsiateho šiesteho apríla sa jeho útek definitívne skončil. Smrť dvadsaťšesťročného herca uzavrela jednu z najtemnejších kapitol amerických politických dejín.
1895: Zomrel Eric Stenbock — básnik temnoty
Na opačnom konci kultúrneho spektra stojí Eric Stanislaus Stenbock, pobaltsko-švédsky gróf, básnik a prozaik, ktorý zomrel práve 26. apríla 1895 vo veku tridsiatich štyroch rokov. Stenbock, narodený v roku 1860, bol autorom mrazivej fantastickej prózy a poézie. Jeho dielo sa pohybovalo na hranici makabra a gotickej estetiky — bol spisovateľom, ktorého texty dodnes priťahujú čitateľov hľadajúcich temnú krásu v literatúre. Krátky život a aristokratický pôvod z neho urobili postavu takmer rovnako záhadnú ako jeho vlastné príbehy.
1933: Vznik Gestapa — štátny teror dostal úradnú pečiatku
Rok 1933 priniesol Nemecku a postupne celej Európe jednu z najdesivejších inštitúcií moderných dejín. 26. apríla 1933 nacistický režim oficiálne zriadil Geheime Staatspolizei — Gestapo, tajnú štátnu políciu.
Gestapo sa nestalo len nástrojom vnútornej represie v Tretej ríši. Počas vojny pôsobilo na celom okupovanom území Európy, vrátane Slovenska. Jeho agenti mali prakticky neobmedzenú moc zatýkať, vypočúvať a likvidovať kohokoľvek, koho režim označil za nepriateľa. Vznik Gestapa v apríli 1933 — len tri mesiace po Hitlerovom nástupe k moci — ukazuje, ako rýchlo si nacistický režim budoval represívny aparát. Nebolo to improvizované násilie; bol to systém.
1937: Guernica v plameňoch — skúška totálnej vojny
O štyri roky neskôr, opäť 26. apríla, svet spoznal novú tvár vojnového teroru. Počas španielskej občianskej vojny nemecký Légia Condor — jednotka Luftwaffe nasadená na strane frankistických nacionalistov — zbombardovala baskické mesto Guernica.
Nálet vyvolal ničivú ohnivú búrku, ktorá mesto prakticky zrovnala so zemou. Guernica nemala výrazný vojenský význam; útok mieril proti civilnému obyvateľstvu. Pre Légiu Condor to bola príležitosť vyskúšať metódy strategického bombardovania, ktoré Nemecko neskôr masívne využívalo počas druhej svetovej vojny — od Varšavy cez Rotterdam po Londýn.
Bombardovanie Guernicy sa stalo najznámejšou operáciou Légie Condor a symbolom zverstva moderného vojenstva. Pablo Picasso ho zvečnil na svojom monumentálnom plátne, ktoré dodnes visí v madridskom Museo Reina Sofía ako memento toho, čo sa stalo, keď sa mestečko v Baskicku stalo laboratóriom budúcej vojny.
1941: Slovinský odboj začína — Kidrič a Kardelj zakladajú Osloboditeľný front
Posledná z veľkých udalostí tohto dňa sa odohrala na území, ktoré Slovákom nie je vzdialené — geograficky ani historicky. 26. apríla 1941 založili Boris Kidrič a Edvard Kardelj Osloboditeľný front slovinského národa (Osvobodilna fronta slovenskega naroda), hlavnú protifašistickú civilnú organizáciu v okupovanom Slovinsku.
Boris Kidrič, slovinský komunistický politik a revolucionár, sa stal jedným z kľúčových organizátorov slovinských partizánov — odbojového hnutia proti nacistickej nemeckej a fašistickej talianskej okupácii. Po začiatku operácie Barbarossa v júni 1941 sa Kidrič stal de facto vodcom Osloboditeľného frontu a zohrával rozhodujúcu úlohu v protifašistickom boji na slovinskom území.
Založenie frontu ešte pred nemeckým útokom na Sovietsky zväz ukazuje, že slovinský odboj nebol len reakciou na východný front. Mal vlastné korene v odpore proti okupácii, ktorá prišla po rozbití Juhoslávie v apríli 1941.
Dvadsiaty šiesty apríl je dňom, ktorý núti pamätať. Na útok aj na odboj. Na zločin aj na odvahu. História si tento dátum značila červeným.