John Wilkes Booth nebol žiadny bezmenný fanatik z davu. Bol jednou z najväčších hviezd amerického divadla 19. storočia, členom slávnej hereckej dynastie Boothovcov z Marylandu. Publikum ho zbožňovalo. A práve tento muž 14. apríla 1865 vystrelil na prezidenta Abrahama Lincolna vo washingtonskom Ford's Theatre — v divadle, kde sám predtým účinkoval.
Booth bol presvedčený sympatizant Konfederácie. Zrušenie otroctva vnímal ako katastrofu a Lincolna otvorene odsudzoval. Po atentáte sa mu podarilo ujsť a dvanásť dní unikal armádnym hliadkam — nezvyčajne dlho na najhľadanejšieho muža v krajine. Honička sa skončila 26. apríla 1865, keď ho vojaci Armády Spojených štátov dostihli a smrteľne postrelili.
Paradox celého príbehu? Booth si atentát naplánoval ako dramatický výstup hodný javiska. Herec, zvyknutý na potlesk a obdiv, si zvolil divadlo ako miesto činu a po výstrele údajne zoskočil na javisko pred šokovaným publikom. Namiesto slávy si však zabezpečil miesto v dejinách ako jeden z najnenávidenejších mužov Ameriky. Kariéra, ktorú budoval roky, sa v jedinom okamihu premenila na synonymum zrady.