Malé baskické mestečko Guernica (baskicky Gernika) leží v údolí rieky Oka v severnom Španielsku, asi tridsať kilometrov východne od Bilbaa. Pred 26. aprílom 1937 ho poznali najmä Baskovia — ako tradičné sídlo svojej samosprávy a miesto, kde pod posvätným dubom od stredoveku skladali prísahu ich vládcovia.
Základné fakty. V deň bombardovania malo mesto zhruba 5 000 stálych obyvateľov, no bol práve trhový deň, takže sa v uliciach tlačili aj ľudia z okolia. Nemecká légia Condor a talianske letectvo útočili v niekoľkých vlnách počas popoludňajších a podvečerných hodín. Výsledkom bol ničivý požiar, ktorý zrovnal veľkú časť centra so zemou.
Historický kontext. Guernica nemala žiadny vojenský význam — chýbali kasárne, zbrojovky aj strategické mosty. Útok slúžil ako testovací polygón pre taktiku plošného bombardovania civilných cieľov, ktorú Luftwaffe neskôr vo veľkom nasadila v druhej svetovej vojne. Frankistická strana aj Berlín spočiatku zodpovednosť popierali a tvrdili, že mesto podpálili ustupujúci republikáni.
Málo známe zaujímavosti. Posvätný Gernikako Arbola — dub, pod ktorým sa schádzalo baskické zhromaždenie — bombardovanie prežil. Dodnes rastie jeho potomok na tom istom mieste pred zhromažďovacou budovou. Pablo Picasso namaľoval svoj slávny obraz Guernica na objednávku španielskej republikánskej vlády pre Svetovú výstavu v Paríži len niekoľko týždňov po útoku. Obraz visel desaťročia v newyorskom MoMA s podmienkou, že sa do Španielska vráti až po páde diktatúry — do Madridu dorazil v roku 1981, šesť rokov po Francovej smrti. Samotné mesto bolo po vojne obnovené, no jeho meno sa natrvalo stalo medzinárodným synonymom pre hrôzy bombardovania civilistov.