Dvadsiaty deviaty apríl je dátum, ktorý sa v dejinách zapísal krvou, odvahou aj politickými prelomami. Od americkej občianskej vojny cez britský rozpočtový experiment až po najtemnejšie kapitoly druhej svetovej vojny — tento deň pripomína, ako blízko k sebe majú vojenská brutalita a sociálne reformy.
1810: Narodil sa Thomas Adolphus Trollope — Angličan, ktorý si zamiloval Taliansko
V tento deň v roku 1810 prišiel na svet Thomas Adolphus Trollope, anglický novinár a spisovateľ, autor viac ako 60 kníh. Väčšinu života prežil v Taliansku, kde si so svojou prvou manželkou Theodosiou vybudoval slávnu vilu vo Florencii. Tá sa stala centrom britskej spoločnosti v meste nad Arnom. Neskôr s druhou manželkou, spisovateľkou Frances Eleanor Trollope, vytvoril podobný salón v Ríme. Trollope pochádzal z rodiny presiaknutej literatúrou — jeho matka, brat aj obe manželky boli známe spisovateľky. Za zásluhy mu bol udelený taliansky Rad svätých Maurícia a Lazára. Zomrel v roku 1892.
1833: Odišiel William Babington — lekár a mineralóg z írsko-anglického pomedzía
Rok 1833 priniesol 29. apríla smrť Williama Babingtona, anglo-írskeho lekára a mineralóga, narodeného v roku 1756. Babington bol členom Kráľovskej spoločnosti (FRS) aj Geologickej spoločnosti (FGS). Hoci jeho meno dnes nepatrí medzi najznámejšie, v dejinách medicíny a mineralógie zanechal stopu ako vedec, ktorý dokázal prepojiť dva zdanlivo vzdialené odbory.
1837: Narodil sa Georges Boulanger — generál, ktorý mohol byť diktátorom
Presne 29. apríla 1837 sa narodil Georges Ernest Boulanger, francúzsky generál a politik prezývaný Général Revanche. V druhom desaťročí Tretej republiky bol nesmierne populárnou verejnou osobnosťou. Zvíťazil vo viacerých voľbách a na vrchole svojej moci v januári 1889 sa ho obávali ako muža schopného nastoliť diktatúru. Jeho základňou boli robotnícke štvrte Paríža a priemyselné oblasti severného Francúzska. Zastával aj post francúzskeho ministra vojny. Napriek všetkej moci však Boulanger napokon nezakročil a jeho politická hviezda zhasla. Zomrel v roku 1891.
1863: Delá nad Grand Gulf — Grant neprešiel cez Mississippi
Počas americkej občianskej vojny sa 29. apríla 1863 odohrala bitka o Grand Gulf. Generál Únie Ulysses S. Grant sa opakovane pokúšal obísť alebo dobyť konfederačný Vicksburg v štáte Mississippi v rámci rozsiahlej Vicksburskej kampane. Rozhodol sa presunúť armádu južne od mesta, prekročiť rieku Mississippi a potom postupovať na Vicksburg. Konfederačné forty pri Grand Gulf však odolali bombardovaniu unionistických kanónových člnov. Grantovým jednotkám sa v tento deň nepodarilo prepraviť sa cez rieku. Bitka ukázala, že aj obrovská palebná sila flotily nemôže vždy zlomiť dobre pripravené pobrežné opevnenia. Grant však nevzdal svoj plán — iba upravil trasu. Vicksburg napokon padol o niekoľko mesiacov neskôr, čo sa stalo jedným z rozhodujúcich momentov celej vojny.
1910: Ľudový rozpočet — keď Británia prvýkrát zdanila bohatých pre chudobných
Britský parlament 29. apríla 1910 schválil takzvaný People's Budget — Ľudový rozpočet. Šlo o historicky prvý britský rozpočet, ktorého výslovným cieľom bolo prerozdeliť bohatstvo. Liberálna vláda navrhla bezprecedentné dane z pôdy a príjmov britských boháčov. Výnosy mali financovať nové sociálne programy vrátane nepríspevkových starobných dôchodkov zavedených zákonom o starobných dôchodkoch z roku 1908.
Rozpočet prešiel Dolnou snemovňou už v roku 1909, no Snemovňa lordov ho na celý rok zablokovala. Aristokracia sa bránila zubami-nechtami. Napokon sa však stal zákonom v apríli 1910. Tento moment zásadne zmenil britskú politiku — potvrdil, že volení zástupcovia ľudu majú posledné slovo nad nevolenými lordmi, a položil základy moderného sociálneho štátu. Pre mnohých historikov je Ľudový rozpočet jedným z najdôležitejších legislatívnych aktov 20. storočia v Spojenom kráľovstve.
1944: Nancy Wake zoskočila do Francúzska — agentka medzi partizánmi
Uprostred druhej svetovej vojny, 29. apríla 1944, britská agentka Nancy Wake zoskočila s padákom do oblasti Auvergne vo Francúzsku. Jej úlohou bolo stať sa spojkou medzi britskou Výkonnou službou pre špeciálne operácie (SOE) a francúzskymi odbojovými skupinami známymi ako Maquis.
Maquis boli vidiecke partizánske oddiely francúzskeho a belgického odboja. Tvorili ich prevažne mladí muži z robotníckej triedy, ktorí utiekli do hôr a lesov, aby sa vyhli nútenej práci pre nacistické Nemecko v rámci systému Service du travail obligatoire (STO) vichistického Francúzska. Namiesto deportácie do nemeckých tovární si zvolili ozbrojený odpor. Nancy Wake sa stala jednou z najodvážnejších postáv tohto odboja a jej príbeh dodnes symbolizuje spojenie britskej spravodajskej služby s francúzskym partizánskym hnutím.
1945: Armáda USA oslobodila Dachau — a zabila nemeckých vojnových zajatcov
Najtemnejšia udalosť tohto dňa sa odohrala 29. apríla 1945. Americká armáda oslobodila koncentračný tábor Dachau — prvý nacistický koncentračný tábor vôbec a zároveň najdlhšie fungujúci. Dachau otvorili 22. marca 1933, len niekoľko týždňov po Hitlerovom nástupe k moci. Pôvodne slúžil na internovanie politických odporcov nacistickej strany — komunistov, sociálnych demokratov a ďalších disidentov. Nachádzal sa na pozemkoch opustenej továrne na muníciu severovýchodne od stredovekého mestečka Dachau, približne 16 kilometrov od Mníchova.
To, čo americkí vojaci v tábore našli, presahovalo akúkoľvek predstavu o ľudskom utrpení. Šok z objavených hrôz viedol k tomu, že vojaci počas oslobodenia zabili nemeckých vojnových zajatcov. Táto skutočnosť zostáva jednou z kontroverzných epizód oslobodenia — pripomienkou, že ani spravodlivá vojna nie je odolná voči momentom, keď sa hranica medzi spravodlivosťou a pomstou rozplynie.
Dvadsiaty deviaty apríl tak v sebe nesie celé spektrum ľudských dejín: od narodenia spisovateľov a generálov cez politické revolúcie v parlamentných sálach až po paľbu na rieke Mississippi a bránu koncentračného tábora. Každá z týchto udalostí pripomína, že dejiny sa netvoria v abstraktných pojmoch, ale v rozhodnutiach konkrétnych ľudí — v konkrétnych dňoch.