29. apríla 1945 americká armáda oslobodila Dachau — prvý nacistický koncentračný tábor, ktorý fungoval od marca 1933. Vojaci tam našli dôkazy o systematickom vraždení, hladovaní a neľudských podmienkach trvajúcich viac ako dvanásť rokov. No v ten istý deň osloboditelia sami popravili nemeckých vojnových zajatcov.
Armáda, ktorá prišla ukončiť hrôzy tábora, sa v návale šoku a hnevu dopustila toho, čo medzinárodné právo jednoznačne zakazuje. Dachau pritom nebol vybudovaný na likvidáciu konkrétnej skupiny — pôvodne slúžil na internovanie politických odporcov nacizmu: komunistov, sociálnych demokratov a iných disidentov. Tábor stál na pozemkoch opustenej továrne na muníciu neďaleko stredovekého mestečka Dachau, asi šestnásť kilometrov od Mníchova.
Za tie roky sa z neho stal symbol celého koncentračného systému — najdlhšie fungujúci tábor Tretej ríše. Práve jeho oslobodenie ukázalo, že vojna deformuje aj tých, ktorí prichádzajú s úmyslom ju ukončiť. Deň, ktorý mal byť výlučne dňom slobody, sa stal aj pripomienkou toho, aká tenká je hranica medzi spravodlivosťou a pomstou.