Malé bavorské mesto asi 16 kilometrov severozápadne od Mníchova. Stredoveké centrum s históriou siahajúcou do raného stredoveku. No jedno meno ho navždy pripútalo k najtemnejšej kapitole 20. storočia.
Základné fakty. Dachau bol prvým koncentračným táborom, ktorý nacistické Nemecko zriadilo — otvorili ho 22. marca 1933, necelé dva mesiace po Hitlerovom nástupe k moci. Vznikol v areáli opustenej muničnej továrne. Pôvodne slúžil na internovanie politických odporcov režimu: komunistov, sociálnych demokratov, disidentov. Fungoval najdlhšie zo všetkých nacistických táborov — viac ako dvanásť rokov.
29. apríl 1945. Jednotky americkej armády tábor oslobodili. Pri oslobodení došlo aj k zabitiu nemeckých vojnových zajatcov — udalosť, ktorá dodnes vyvoláva diskusie medzi historikmi o hranici spravodlivosti a odvety v extrémnych podmienkach vojny.
Málo známe. Dachau nebol vyhladzovací tábor v užšom zmysle slova — bol prototypom. Systém, ktorý tu nacisti vyvinuli — registrácia, kategorizácia väzňov, organizácia nútenej práce — sa stal modelom pre desiatky ďalších táborov v celej okupovanej Európe. Bol laboratóriom hrôzy ešte predtým, než sa teror stal priemyselným.
Dnes je na mieste tábora pamätník. Mesto Dachau s tým menom žije — a nesie ho ako pripomienku, nie ako stigmu.