Štvrtý máj v dejinách zanechal stopy na dvoch kontinentoch. Obchodník z Valónska pristál na ostrove, ktorý sa stal synonymom moderného sveta. Kolónia v Novom Anglicku sa ako prvá vzbúrila proti korune. V Londýne otvorili galériu, ktorá mala pozdvihnúť anglické umenie. A v Chicagu vybuchla bomba, ktorá zmenila dejiny robotníckeho hnutia.
1626 – Peter Minuit prichádza na Manhattan
Valónsky obchodník a politik Peter Minuit dorazil na Manhattan ako čerstvo vymenovaný generálny riaditeľ Nového Holandska. Stal sa tretím riaditeľom tejto holandskej kolónie v Severnej Amerike, post zastával v rokoch 1626 až 1631.
Minuit nebol len správcom cudzieho majetku. Bol to pragmatik, ktorý rozumel obchodu aj politike. Po odchode z Nového Holandska nezmizol z koloniálnych dejín — v roku 1638 založil švédsku kolóniu Nové Švédsko na polostrove Delaware. Muž, ktorý stál pri zrode dvoch európskych kolónií v Novom svete, začal svoju americkú kapitolu práve 4. mája na ostrove, kde dnes stojí Wall Street.
1776 – Rhode Island vyhlasuje nezávislosť ako prvá kolónia
Kolónia Rhode Island a Providence Plantations sa stala prvou z trinástich britských kolónií, ktorá sa rozhodla odtrhnúť od Británie. Stalo sa tak dva mesiace pred podpísaním Deklarácie nezávislosti.
Rhode Island vznikol v roku 1636, keď puritánsky kazateľ Roger Williams po vyhnaní z Massachusetts Bay Colony založil osadu na území kmeňa Narragansett. Pomenoval ju Providence Plantations. Postupne sa k nej pripojili ďalšie osady na zálive Narragansett Bay. Kolónia, založená na princípe náboženskej slobody, bola logicky aj prvou, ktorá odmietla koloniálnu nadvládu. Kým ostatné kolónie ešte váhali, Rhode Island už konal.
1789 – Boydellova shakespearovská galéria otvára v Londýne
Rytec a vydavateľ John Boydell otvoril 4. mája 1789 v Londýne svoju Shakespeare Gallery — ambiciózny kultúrny projekt, ktorý mal ukázať, že anglické umenie dokáže konkurovať francúzskemu.
Boydell nebol len obchodník s obrazmi. Bol to muž, ktorý zmenil obchodnú bilanciu medzi Britániou a Francúzskom v oblasti rytín. Sám bývalý rytec, systematicky podporoval umelcov aj mecenášov, čím budoval anglickú tradíciu v tomto umeleckom odbore. Galéria venovaná Shakespearovým dielam bola vrcholom jeho snáh — spojenie národného dramatika s národným výtvarným umením. Boydell žil v rokoch 1720 až 1804 a jeho podnikanie prosperovalo práve vďaka tomuto prístupu, ktorý spájal umenie s obchodom.
1886 – Haymarketský masaker v Chicagu
Počas robotníckej demonštrácie v Chicagu výbuch bomby a následná streľba zabili osem policajtov a štyroch účastníkov zhromaždenia. Udalosť vošla do dejín ako haymarketský masaker.
Zhromaždenie na Haymarket Square začalo pokojne. Robotníci podporovali štrajkujúcich kolegov, ktorí požadovali osemhodinový pracovný deň. Konalo sa deň po zhromaždení 3. mája pri továrni McCormick Harvester. Potom niekto hodil bombu. Nastala panika, streľba, chaos.
Dôsledky presiahli Chicago aj rok 1886. Haymarket sa stal symbolom boja za pracovné práva. Proces s obvinenými vyvolal medzinárodnú pozornosť a dodnes zostáva jedným z najkontroverznejších súdnych prípadov amerických dejín. Práve táto udalosť stojí za vznikom Sviatku práce, ktorý sa v mnohých krajinách sveta oslavuje 1. mája.
Narodili sa 4. mája
John Whiteaker (1820–1902) — americký politik, vojak a sudca z Indiany. Bojoval v mexicko-americkej vojne, potom hľadal zlato počas kalifornskej zlatej horúčky. Po presťahovaní do Oregonského teritória pôsobil ako sudca a člen zákonodarného zboru. Demokrat Whiteaker sa stal prvým štátnym guvernérom Oregonu, post zastával v rokoch 1859 až 1862. Neskôr zastupoval Oregon v Kongrese.
Augustus Le Plongeon (1825–1908) — britsko-americký bádateľ a fotograf, ktorý skúmal predkolumbovské ruiny v Amerike, najmä mayskú civilizáciu na severnom Yucatáne. Jeho písomné závery súčasníci neprijali a neskoršie bádanie ich vyvrátilo. No Le Plongeon zanechal trvalý odkaz vo svojich fotografiách, ktoré dokumentujú archeologické lokality v stave, v akom ich dnes už nenájdeme.
Zomreli 4. mája
Nikolaj Kamenský (1776–1811) — ruský generál, mladší syn poľného maršala grófa Michaila Fedotoviča Kamenského a jeho manželky, kňažnej Anny Pavlovny Ščerbatovovej. Grófsky titul, vojenská rodina, kariéra v armáde — Kamenský reprezentoval ruskú vojenskú aristokraciu prelomu 18. a 19. storočia. Zomrel len ako tridsaťpäťročný.
Štvrtý máj spája koloniálne ambície, revolučný vzdor, kultúrne vízie aj krvavú cenu boja za dôstojné pracovné podmienky. Od Manhattanu cez Rhode Island a Londýn až po chicagské námestie — tento deň pripomína, že dejiny sa tvoria rovnako v zasadačkách ako na námestiach.