Štvrtý máj nie je v slovenskom kalendári červeným písmom. No udalosti, ktoré sa v tento deň odohrali za oceánom i v Európe, zanechali stopy aj v dejinách strednej Európy.

Manhattan, 1626: Kolónia, ktorá pritiahne aj Slovákov

Valónsky obchodník Peter Minuit pristál na Manhattane ako riaditeľ Nového Holandska. Slovensko bolo vtedy súčasťou Uhorska pod habsburskou korunou a o zámorských kolóniách nemalo potuchy. No práve z holandskej a neskôr anglickej kolónie vyrástol New York — mesto, ktoré sa o dve a pol storočia stane jedným z hlavných prístavov pre desaťtisíce slovenských vysťahovalcov.

Rhode Island odmieta korunu, 1776

Kolónia Rhode Island sa ako prvá z trinástich amerických kolónií postavila Britskému impériu. Myšlienky americkej revolúcie rezonovali aj v habsburskej monarchii — osvietenské reformy Jozefa II., ktoré sa priamo dotkli slovenského obyvateľstva, pili z rovnakého ideového prameňa: prirodzené práva, obmedzenie feudálnych výsad, náboženská tolerancia.

Haymarket, 1886: Výbuch, ktorý dodnes cítime

Najsilnejšia slovenská stopa patrí Chicagu. Na robotníckej demonštrácii za osemhodinový pracovný deň na Haymarket Square zahynulo osem policajtov a štyria demonštranti. V tom istom Chicagu v rovnakom období žili tisíce slovenských prisťahovalcov — v bitúnkoch, oceliarňach, na stavbách. Haymarketský masaker sa stal jedným z impulzov pre vyhlásenie 1. mája za medzinárodný sviatok práce. Na Slovensku sa Prvý máj slávil od konca 19. storočia, počas komunizmu sa stal povinnou manifestáciou a dodnes je štátnym sviatkom. Priamka od chicagského námestia k bratislavskému Námestiu slobody je kratšia, než by sa zdalo.

Kamenskij umiera, Napoleon sa blíži

Ruský generál Nikolaj Kamenskij zomrel 4. mája 1811, rok pred Napoleonovým vpádom do Ruska. Pre Slovensko nebola napoleonská éra abstrakciou — francúzske vojská v roku 1809 ostreľovali Bratislavu z pravého brehu Dunaja a obsadili časť západného Slovenska. Kamenskij patril ku generácii veliteľov, ktorí formovali ruskú armádu pred rozhodujúcim stretom s Napoleonom.

Štvrtý máj ukazuje jednoduchú vec: slovenské dejiny nikdy neboli izolované. Koloniálna expanzia, revolúcie, robotnícke boje aj napoleonské vojny — všetko sa sem dostalo, len s určitým oneskorením a v lokálnej podobe.