Keď 4. mája 1626 pristál pri brehoch Manhattanu Peter Minuit, valónsky obchodník vymenovaný za generálneho riaditeľa Nového Holandska, vstupoval na pôdu, z ktorej mal vyrásť najdrahší kus zeme na planéte.
Základné fakty. Manhattan je ostrov v ústí rieky Hudson, dnes jadro New Yorku. V roku 1626 sa stal správnym centrom holandskej kolónie Nové Holandsko — a Minuit bol jej tretím riaditeľom. Funkciu zastával do roku 1631. Kolónia slúžila ako obchodná základňa postavená na kožušinovom obchode s pôvodným obyvateľstvom.
Historický kontext. Minuit nebol typický koloniálny úradník. Rodák z dnešného belgicko-nemeckého pohraničia, valónsky kupec, ktorý po odchode z Manhattanu nezapadol do zabudnutia — v roku 1638 založil švédsku kolóniu Nové Švédsko na polostrove Delaware. Jeden muž teda stál pri zrode dvoch severoamerických kolónií dvoch rôznych európskych korún.
Málo známe zaujímavosti. Holandský Manhattan nebol veľkomestom, ale obchodnou stanicou s niekoľkými desiatkami osadníkov. Minuitov príchod znamenal predovšetkým pokus o systematizáciu správy kolónie, ktorá dovtedy fungovala chaoticky. Minuit ako Valón nebol etnicky Holanďan — holandská koloniálna správa bežne najímala ľudí z rôznych kútov Nízkych krajín. Z Nového Holandska to od začiatku robilo jazykovo a kultúrne pestré územie. Práve táto rôznorodosť sa neskôr stala jedným z určujúcich znakov mesta, ktoré na mieste kolónie vyrástlo.