Šiesty máj patrí medzi dni, ktoré si história poznačila krvou, politickými rozhodnutiami s desaťročia trvajúcimi následkami aj ľudskou odvahou v najneľútostnejších podmienkach planéty.

1882: Vraždy vo Fénixovom parku

Len niekoľko hodín po príchode do Dublinu zomrel 6. mája 1882 lord Frederick Charles Cavendish, čerstvo vymenovaný hlavný tajomník pre Írsko. Spolu s ním padol pod nožmi atentátnikov aj Thomas Henry Burke, stály podtajomník v írskej správe. Za útokom stála radikálna organizácia Irish National Invincibles.

Cavendish bol britský liberálny politik a chránenec premiéra Williama Ewarta Gladstonea. Jeho vymenovanie malo symbolizovať novú, zmierlivejšiu politiku Londýna voči Írsku. Namiesto toho sa stal symbolom niečoho úplne iného — nezmieriteľnosti konfliktu medzi britskou korunou a írskym národným hnutím. Takzvané „Vraždy vo Fénixovom parku" otriasli britskou politikou a na roky poškodili vyhliadky na írsku samosprávu. Gladstone stratil kľúčovú figúru svojho kabinetu a radikálne krídlo írskeho hnutia získalo to, čo chcelo — medzinárodnú pozornosť.

1882: Zákon o vylúčení Číňanov

V ten istý deň na druhej strane Atlantiku podpísal americký prezident Chester A. Arthur zákon, ktorý na celú dekádu zakázal prisťahovalectvo čínskych robotníkov do Spojených štátov. Chinese Exclusion Act z roku 1882 bol prvým federálnym zákonom v amerických dejinách, ktorý výslovne obmedzoval imigráciu na základe národnosti.

Zákon nebol len o zákaze vstupu. Čínskym rezidentom, ktorí už v krajine žili, odoprel možnosť získať občianstvo. Cestujúci a diplomati síce dostali výnimku, no Číňania cestujúci do krajiny a z nej museli nosiť špeciálne povolenia. Tento legislatívny akt otvorene zakotvil rasovú diskrimináciu v americkom práve a jeho duch pretrval v rôznych podobách hlboko do 20. storočia. Pre čínskych Američanov to boli desaťročia neistoty, poníženia a právnej nerovnosti.

1915: Keď sa Aurora odtrhla z kotvy

Expedícia Ernesta Shackletona cez Antarktídu — Imperial Trans-Antarctic Expedition — patrí medzi najdramatickejšie príbehy polárneho výskumu. Šiesteho mája 1915 sa loď SY Aurora, zakotvená v McMurdovom prielive, počas víchrice odtrhla od svojho kotviska. Začala sa 312-dňová odysea posádky bez kontroly nad vlastným osudom.

Shackletonova expedícia, naplánovaná ako prvý pozemný prechod antarktického kontinentu, sa už predtým dostala do problémov. Aurora mala zabezpečovať zásobovanie a podporu. Jej strata znamenala, že muži na pevnine zostali bez zásob a bez možnosti evakuácie. Expedícia, považovaná za poslednú veľkú výpravu heroickej éry antarktického výskumu, sa skončila bez dosiahnutia hlavného cieľa, no s neuveriteľným príbehom prežitia.

1930: Zrodenie Sissinghurstu

Spisovateľka a záhradná návrhárka Vita Sackville-Westová spolu s manželom Haroldom Nicolsonom kúpila 6. mája 1930 zanedbaný vidiecky majetok v anglickom grófstve Kent. Z tejto ruiny vytvorili Sissinghurst Castle Garden — jednu z najslávnejších záhrad Anglicka.

Sackville-Westová bola výraznou postavou britskej literárnej scény, autorkou románov a poézie, ale práve Sissinghurst sa stal jej najtrvalejším dedičstvom. Záhrada, komponovaná ako séria „izieb" oddelených živými plotmi a múrmi, dodnes priťahuje tisíce návštevníkov ročne a je považovaná za majstrovské dielo záhradného umenia.

Narodili sa 6. mája

Roman Sanguszko (1800–1881)

Poľský knieža, aristokrat a patriot Roman Adam Stanisław Sanguszko sa narodil 6. mája 1800. Sanguszko bol politický a spoločenský aktivista, ktorý sa zapísal do dejín poľského národného hnutia v období, keď Poľsko ako štát neexistovalo. Dosiahol hodnosť generála a celý život zasvätil poľskej veci.

Hermann Raster (1827–1891)

O dvadsaťsedem rokov neskôr, 6. mája 1827, sa v Nemecku narodil Hermann Raster — novinár, abolicionista a politický organizátor, ktorý sa stal jednou z najvplyvnejších postáv nemecko-americkej komunity v druhej polovici 19. storočia. Ako šéfredaktor a spolumajiteľ Illinois Staats-Zeitung, jedných z najčítanejších nemeckojazyčných novín v USA, spolu s vydavateľom A. C. Hesingom ovládal nemecký hlas na americkom Stredozápade. Donútili Republikánsku stranu počítať s nemeckými voličmi ako s rozhodujúcou silou.

Zomrel 6. mája

Alexander von Humboldt (1769–1859)

Šiesteho mája 1859 zomrel vo veku 89 rokov Alexander von Humboldt — nemecký polyhistor, geograf, prírodovedec, cestovateľ a jeden z posledných veľkých univerzálnych vedcov. Humboldtova kvantitatívna práca v oblasti botanickej geografie položila základy biogeografie ako vednej disciplíny. Jeho obhajoba dlhodobých systematických meraní — od geofyziky po klimatológiu — formovala modernú vedu o Zemi.

Humboldt bol mladším bratom pruského ministra a filozofa Wilhelma von Humboldta. Na rozdiel od brata však strávil život v teréne — od juhoamerických pralesov po sibírske stepi. Jeho dielo Kosmos sa pokúsilo obsiahnuť celý fyzický svet v jednom texte. Zomrel ako žijúca legenda, muž, po ktorom pomenovali rieku, prúd, ľadovec, pohorie aj univerzitu.

Šiesty máj je dňom, v ktorom sa stretáva politické násilie s legislatívnou nespravodlivosťou, polárne dobrodružstvo s anglickým záhradníctvom a smrť génia s narodením bojovníkov za vec väčšiu, než boli oni sami. Dejiny nemajú dramaturgiu — ale občas sa správajú, akoby ju mali.